Malý futbal je čoraz populárnejší a radi si ho zahrajú aj známe osobnosti. Platí to aj o Martinovi Petrovi, športovom moderátorovi a komentátorovi, ktorý brázdi po trávnikoch bratislavskej Niké Top Ligy.
Šport sa za posledný rok kvôli pandémii výrazne zmenil. Ako sa komentujú zápasy bez fanúšikov?
No počujeme na ihrisku všetky nadávky 🙂 Ja čo komentujem taliansku ligu, to je nonstop nejaké cazzo sem, cazzo tam. Bez fanúšikov ruchové mikrofóny zachytia prakticky všetko, čiže môžem divákom diplomaticky prerozprávať, ako Gennaro Gattuso svojho 70-miliónového Victora Osimhena práve dodrbal za lenivosť pri napádaní ako sirotu. Ja osobne som futbal s divákmi komentoval vlastne iba raz v kariére, keď som ako tenisový komentátor pred pár rokmi zaskakoval. Pravidelne ho komentujem až od jesene 2020, čiže mi to príde také „normálne“. Ale fanúšikovia samozrejme chýbajú.
Nevenuješ sa športu iba spoza mikrofónu, si celkom aktívny športovec. Keď si nájdeš čas, čo si zahráš?
Som ten typ, čo dlho neobsedí. Futbal mi šialene chýba. Nedávno som si bol na školskom ihrisku dokonca zakopať so synom a manželkou! Vyzvali nás tam nejakí traja 12-roční fagani na zápas. Keď to videli ďalší, tak sa pridali a bol z toho regulérny zápas na hádzanárske bránky na dobrú hodinu. Fantastické. V časoch normality ale hrávam futsal, 2. slovenskú ligu za bájnych temných rytierov z Čekanu. Popritom 5.ligu na veľkom a na staré kolená som sa „hecol“ pomôcť kamarátom v Niké Top Lige. Okrem toho príležitostne tenis. Cez koronu improvizujem, ako asi každý. Veľmi som sa zlepšil v šachu, ktorý drtíme so ženou cez internet niekedy aj do jednej ráno. No keďže nie sú tímové tréningy, tak intenzívnejšie cvičím, čo je už aj trochu vidno, takže som si konečne mohol založil instagram.
Čo ty a malý futbal, ako dlho hráš Niké Top Ligu?
V tejto súťaži mám ešte status zelenáča, takže ak je nejaké ocenenie za najlepšieho nováčika, dúfam, že moje výkony sledujete. Odohral som iba nejaké 3, či 4 stretnutia. Niekoľko rokov dozadu som však hral malý futbal v rámci BLMF. V mojej poslednej sezóne som dokonca zosadil z koruny strelcov legendárneho Zsoltyho Tornayia, ktorý bol najlepším kanonierom hádam 37x po sebe. Sošku mi odovzdával nebohý Jožko Václav – česť jeho pamiatke. Ani po takejto neskutočnej sezóne mi však nedošla pozvánka do repre, takže som na tento druh futbalu zanevrel s začal som sa viac venovať zlej životospráve. 🙂
Novú sezónu si začal v tíme FC Individuals, ktorý hrá 1. Niké Top Ligu. V prvej lige sa predsa nehrá len tak pre zábavu. Aké máte s chalanmi ambície?
S chalanmi som veľmi krátko, takže nechcem veľmi hovoriť za nich. Ale predpokladám, že mužstvo chce predvádzať okulahodiaci moderný futbal, ktorý ho udrží v pokojných vodách stredu tabuľky. Na Európu zrejme nemáme, ale v druhej lige by nás bola škoda. Čo sa týka mojich osobných ambícii, tie sú vždy najvyššie. Rád by som vyhral každý zápas a už nikdy nechcem inkasovať.
Prvé tri zápasy sa vám ale nepodarili. Hrali ste však proti top tímom súťaže. Ako hodnotíš úroveň prvej ligy a hráčov?
Mali sme mimoriadne ťažký žreb, ktorý sme navyše trestuhodne podcenili. Prišli sme hrať otvorený futbal do jamy levovej a šelmy, ktoré sa v tejto džungli vyznajú, nás vytrestali. Trepem tu dve na tri, pravda je taká, že si tie zápasy už poriadne ani nepamätám, kedže sa to hralo na konci leta – a to je už večnosť. Úroveň však bola vysoká, videl som tam mnohé známe tváre, všetko fantastickí hráči. Najlepšie na mňa pôsobí mužstvo postavené okolo Matúša Mazána, nedoceneného futbalového génia z Dúbravky. Myslím, že najbližší ročník vyhrajú. Želám im to.
Okrem komentovania tenisu a futbalu si nedávno na obrazovky televízie DIGI Sport priniesol originálny formát relácie akú sme tu doteraz nemali. Ako vznikla VIPka?
No pozor, nie je to zas tak nedávno. Najbližšie natáčam už 60-tu epizódu. Ak by si dal všetky diely VIP-ky po sebe, bolo by to ako vidieť dve tretiny z Pána Prsteňov. VIP-ka vznikla preto, že musela. Takéto niečo sme tu potrebovali ešte viac, ako Arsenal potrebuje poriadneho stopéra, tvrdil náš šéfredaktor Viki Blažek. Hľadal na to vhodného človeka a niekto z kolegov ma hnusne natrel: údajne, že som dostatočne vtipný a kreatívny a futbal sledujem. Tak sme si teda sadli a navrhli formát. Na druhý deň som napísal prvú skúšobnú epizódu. Tú však nemal kto odmoderovať, čiže to vyšlo znovu na mňa. Vypýtal som si za to nekresťanské peniaze, ktoré som nedostal. Ešte v ten deň sa natáčalo bez nároku na honorár.
Aké sú ohlasy? Dostávaš aj hejty? Čo na ne hovoríš?
Ohlasy sú až nepochopiteľne fantastické. Som nesmierne rád, že existuje toľko ľudí, ktorí majú zmysel pre humor a špeciálne v tejto – mne blízkej – komunite. Je pravda, že VIP-ku sledujú aj takí, ktorých futbal vôbec nezaujíma a najviac sa bavia na vtipoch, ktoré sa nejako obtierajú o spoločenskú situáciu, o veci zo sveta. Preto sa snažím zakomponovať do každej epizódy aj takéto prvky a dať im nejaký športový presah. Čo sa týka hejtov, to je celkom prirodzená súčasť hollywoodu. Ja osobne som na ne zvyknutý, keďže som dlho predtým písal v divokom prostredí na internetoch, vyšli mi knižky, ako komentátor sa tiež sem-tam nepáčim. Nazývali ma už kadejako. 🙂 Dôležitá je však reakcia na tieto reakcie, ktorá o človeku zrejme veľa napovie. Ja ostávam pokojný ako Timo Werner pred penaltou. Hejtov však chodí pramálo, čo ma aj trochu mrzí, pretože mám plný priečinok memečiek, ktoré by som vedel použiť ako odpovede.
Myslíš, že by sa v budúcnosti mohol presadiť v televízii aj malý futbal s vrcholnými podujatiami?
Jednoznačne. V televízii by sa mohol presadiť každý druh futbalu. No, možno okrem stolného. Malý futbal v sebe skrýva isté čaro. Je to dynamické ako hokej, no stále to vyzerá ako futbal. Ak by bola taká príležitosť u nás v DIGI, hneď by som dvíhal obe ruky. Teba by som zobral ako spolukomentátora. Bola by to sranda. Skús to vybaviť.
Na čom teraz pracuješ? Nejaký nový projekt, na ktorý sa môžeme tešiť v blízkej budúcnosti?
Teraz pracujem na daňovom priznaní, ale toto ťa asi nezaujímalo. 🙂 No teraz v máji mi vychádza nová knižka! Volá sa Hlavný hrdina a myslím, že sa fakt podarila. Robil som na nej (aj s polčasovými prestávkami) zhruba 6 rokov a môžem s čistým svedomím garantovať čitateľský zážitok. V rámci hlavného príbehu beží aj sekundárna story o miestnom futbalovom klube takzvaných Hrobárov, ktorí „vždy pochovajú každú nádej“, takže aj futbaloví priaznivci si prídu na svoje. Onedlho ide do tlače a je to čítanie pre celú rodinu, takže verím, že sa z nej stane bestseller aj vďaka fanúšikom malého futbalu.
