Boris Juhás bol vyhlásený za najlepšieho hráča roka 2023 v malom futbale. Rok 2023 bol pre neho prelomový z viacerých dôvodov. Zažil premiéru v reprezentácii, následne bol nominovaný aj na záverečný šampionát MS, kde sa stal najlepším strelcom Slovenska. So svojim klubom Atletico Trnava F.C. získal v jarnej sezóne Niké TOP ligy jubilejný desiaty titul.
Bol si vyhlásený za najlepšieho hráča roka 2023. Čo pre teba toto ocenenie znamená?
Znamená to pre mňa veľmi veľa. Keď som videl po minulé roky chalanov, ako si preberajú ceny za zostavu roka a že ich ľudia zvolili za najlepších, tak som im v dobrom závidel a chcel som byť na ich mieste. Tento rok sa to podarilo mne a hneď som sa umiestnil na najvyššej priečke. Som veľmi milo prekvapený a potešený, že som bol zvolený za toho najlepšieho práve ja.
Rok 2023 bol pre teba v malom futbale prelomový. Zažil si premiéru v reprezentácii. Aké si mal pocit, keď si sa dozvedel, že si oblečieš reprezentačný dres?
Každý športovec, či už profesionálny alebo amatérsky, sníva o tom, že si raz oblečie reprezentačný dres. Je to tá najväčšia pocta.
Prvé súťažné zápasy si odohral na EMF Nations Games v Galante. Ako si spomínaš na prvé zápasy za reprezentáciu?
Na tento turnaj si spomínam veľmi dobre. Bol som veľmi nervózny zo samotnej premiéry v reprezentačnom drese. Aby toho nebolo málo, môj prvý zápas v reprezentačnom drese bol proti Rumunsku, ktoré je úradujúcim majstrom sveta. Taktiež som mal v tú dobu problémy s väzmi v členku, netrénoval som asi tri týždne a pred samotným zápasom som odtrénoval iba jeden alebo dva tréningy.
Svojimi výkonmi si si vybojoval aj účasť na MS v SAE. Čo pre teba znamenalo, byť nominovaný na svetový šampionát?
Cítil som obrovskú radosť, ktorú o chvíľu vystriedal stres a pochybnosti, či na to mám. Bola to aj obrovská zodpovednosť, ktorá s reprezentačným dresom prichádzala. Myslím si však, že mať určitý stres a rešpekt je na mieste. Aspoň človek vie, že mu na danej veci záleží.
Na MS si sa stal najlepším strelcom Slovenska. Ako by si zhodnotil tvoje účinkovanie na MS z osobného hľadiska?
Keby mi niekto pred šampionátom povedal, že budem najlepším strelcom Slovenska, tak by som sa schuti zasmial. Mňa ako obrancu vždy viac teší čisté konto vzadu ako strelený gól. O to viac ma tešilo, keď som strelil tie góly, že budem mať čo ukazovať vnúčatám. Jediné čo ma mrzí je to, že po góle proti Anglicku som utekal ku kamere, aby som poslal pusu mojej priateľke. Keď som si po zápase pozrel v televízii záznam gólu, tak v televízii bola pri našej oslave v zábere pani Verešová a nie ja. Pán režisér mal pre ňu asi slabosť. (smiech)
K lídrom patríš aj v drese Trnavy v Niké Superlige. Tam ste po dvoch rokoch nezískali cenný kov, keď ste skončili na štvrtom mieste. Aké ciele máte s Trnavou v tejto sezóne?
Keď sa rozprávame o Trnave a futbale, či už malom alebo tom klasickom, tak nikdy nemôžete mať iné ciele, ako tie najvyššie. V Trnave je futbal náboženstvom.
S Atleticom Trnava ste na Jar 2023 zaknihovali jubilejný desiaty titul v Niké TOP lige v Trnave. Aké ciele máte s Atleticom na klubovej úrovni?
S Atleticom sme dosiahli desať titulov, čo ak sa nemýlim, tak sa nepodarilo žiadnemu tímu a v žiadnom inom meste. V Atleticu však tituly nie sú prioritou. Tou je partia, stretávanie sa a kamarátske a rodinné vzťahy.
Aké sú tvoje ciele v malom futbale v roku 2024?
Byť zdravý a baviť sa malým futbalom. Všetko ostatné príde.
Chcel by si sa na záver nikomu poďakovať?
Určite by som sa chcel poďakovať mojej priateľke, ktorá veľa obetovala. Prakticky celý rok sme prispôsobovali malému futbalu. Zrušili sme nejaké výlety, dovolenky, ktoré sme mali naplánované. Po celý rok mi bola oporou a za to jej patrí veľké ďakujem. Ďalej samozrejme rodine, ktorá ma taktiež veľmi podporovala a držala palce pri každom zápase. Rodičia osobne fandili počas EMF Nations Games v Galante a samotný svetový šampionát sledovali v televízii. Tiež by som sa chcel poďakovať spoluhráčom z Atletica, trnavského výberu a samotnej reprezentácie. Taktiež spoluhráčom z veľkého futbalu z Bolerázu, ktorí sa nie malou časťou zapríčinili o toto ocenenie. Ďakujem trénerovi Škorcovi, za prejavenú dôveru a taktiež trénerovi Bolerázu Lukášovi Vidovi, ktorý ma vždy uvoľnil zo zápasov, keď sme mali nejaký reprezentačný zraz, aj napriek tomu, že hráme s tímom o titul. Určite nemôžem zabudnúť na kamarátov z trnavskej Kopánky, ktorí ma taktiež podporovali aj so svojimi polovičkami fandili počas šampionátu. Niektorí si aj vsadili, že dám gól, dodnes som nevidel žiadnu províziu. (smiech) V neposlednom rade patrí veľké ďakujem každému, kto mi veril a dal mi hlas. Bez vás by som teraz nerobil tento rozhovor, takže ĎAKUJEM VÁM.