Martin Kapráľ je v reprezentácii dva roky a za ten čas sa malý futbal posunul smerom dopredu a zvýšila sa aj konkurencia. Na tú je ale od malička zvyknutý…
Ahoj Martin, ako sa ti momentálne darí?
Ahoj, mám sa celkom dobre. Momentálne si nás zastihol na začiatku desaťdňovej karantény, na ktorú sa aj vzhľadom na okolnosti celkom teším. Lebo to znamená, že všetky povinnosti môžem na chvíľku odložiť stranou a venovať všetku pozornosť mojej snúbenici.
Čomu sa okrem futbalu a snúbenice venuješ?
Je pravda, že pracovným povinnostiam sa nedokážem až tak úplne vyhnúť, keďže pracujem ako zubný technik a „labak“ mám zriadený priamo v dome. Ale na druhej strane som za to rád, lebo v momentálnej situácii, ktorá vo svete nastala, je každá práca, alebo príjem do rodiny veľmi cenný.
Kedy sa ti prvýkrát skrížili cesty s futbalovou loptou?
Keď sa na to spätne pozriem, tak futbal bol v mojom živote v podstate od narodenia. Môj dedko bol výborný brankár, po ktorom to športove nadanie zdedil aj môj otec, ktorý hrával v poli ako obranca. Podobne som začínal aj ja ako hráč v poli, ale časom ma to stiahlo skôr do brány. V podstate som sa do brány dostal z mojej vypočítavosti :D. Futbal som začínal hrávať v prípravke Tatrana Prešova a to za čias, keď bol pretlak výborných futbalistov a keďže nás v tom čase trénovalo nejakých 40 detí, tak logicky sa na kvalitný turnaj podarilo dostať len malej hŕstke hráčov. A keďže ja som sa chcel dostať na každý jeden turnaj, tak som začal rozmýšľať, ako by sa mi to mohlo podariť, a vtedy som si uvedomil, že je nás síce 40, ale brankára sme mali len jedného. A tak nejako začala moja brankárska kariéra. Samozrejme, že na začiatku to bola vypočítavosť, ale nakoniec sa z toho stala vášeň.
Hrávaš ešte aktuálne futbal? Za aký tím?
Áno, momentálne hrám 3.ligu za futbalový klub MFK Vranov nad Topľou.
Zlepšil si sa v hre vďaka malému futbalu?
Podľa mňa je malý futbal dokonalým nástrojom, či už na individuálne zlepšenie hráča, alebo poprípade celého mužstva. Je obrovská škoda, že sa ešte aj dnes nájdu kluby, ktoré vyslovene zakazujú svojim hráčom hrávať malý futbal alebo futsal, ktorý patrí tiež k mojim obľúbeným športom. Našťastie musím povedať že v mojom prípade to tak to nebolo, napríklad aj vo Vranove som sa stretol s ľuďmi, ktorí sú futbaloví nadšenci a boli veľmi ochotní v mojom prípade urobiť par ústupkov, vďaka čomu sa mi podarilo dostať aj do Austrálie, za čo sa im chcem aj touto cestou poďakovať.
V ktorom období si sa začal naplno sústrediť na malý futbal?
Snažil som sa naplno venovať klasickému futbalu a zároveň aj futsalu. Robil som tieto športy súčasne a myslím, že to mi veľmi pomohlo do malého futbalu, lebo z každého jedného som sa snažil zobrať si to najlepšie, čo dokážem využiť pri konkrétnom športe a z môjho vnímania mi vychádza, že malý futbal je niekde uprostred medzi futbalom a futsalom, to pre mňa znamenalo že poznatky nadobudnuté v jednom, alebo v druhom športe som dokázal využiť v malom futbale a naopak. Tým to som chcel povedať, že moje kroky k malému futbalu započali aj keď možno nevedome, už na začiatku, keď som začal hrávať futbal.
Aké máš ambície v malom futbale?
Na túto otázku existuje iba jedna odpoveď. Samozrejme, že ambície máme len tie najväčšie a to sa nevzťahuje len na tím v Niké Superlige, alebo v 3b Uličnej lige ale samozrejme aj na reprezentáciu.
Vedel by si si predstaviť hrávať malý futbal na profesionálnej úrovni niekde v zahraničí? Kde napríklad…
Ak by sa niekedy v živote taká to možnosť naskytla, pravdepodobne by som nad ňou veľmi vážne uvažoval. Nemám vysnívanú nejakú konkrétnu krajinu, takže v tomto prípade by rozhodovali iné kritéria.
Odkedy reprezentuješ? Čo by si chcel s našou reprezentáciou dokázať?
Moja prvá pozvánka do reprezentácie prišla na prípravný zápas proti Švajčiarsku, ktorý sa odohral v Bratislave a bolo to keď sa nemýlim pred 2 rokmi.
Ako som už vyššie spomenul, tak s reprezentáciou máme len tie najvyššie ciele a dúfam, že ten najbližší sa nám podarí naplniť na majstrovstvách Európy, ktoré by sa mali odohrať u nás na Slovensku, a to konkrétne v Košiciach.
Ako hodnotíš úroveň hráčov na Slovensku? Bolo ťažké dostať sa do reprezentácie?
Zhrnul by som to tak obšírnejšie. Na Slovensku máme veľmi veľa kvalitných hráčov, ale zároveň máme problém urobiť niečo „zadarmo“, alebo niečo, čo by narušilo náš komfort. To znamená, že keď malý futbal ešte nebol tak v povedomí ľudí ako dnes, tak málo kto bol ochotný prísť reprezentovať. Ale zároveň to znamenalo, že v reprezentácii boli hlavne ľudia, ktorí ten šport chceli robiť so srdiečkom a preto, aby mohli našu krajinu v tomto športe zviditeľniť, čo si myslím, že sa aj podarilo.
Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?
V malom futbale vidím čím ďalej tým väčší potenciál od kedy tento šport prevzal ten správny človek a obklopil sa skvelým tímom ľudí, ktorí sú zodpovední za organizáciu podujatí alebo reprezentačných zrazov, podľa môjho názoru sú to „detaily“, bez ktorých by to nedokázalo fungovať v takej miere ako to je teraz. A každým jedným podujatím sa tá úroveň posúva vyššie, čo samozrejme priťahuje želanú pozornosť kvalitných hráčov, vďaka ktorým konkurencia každým dnom stúpa, čo je pre tento šport veľmi dobrá správa, ale zároveň platí, že bude čim ďalej tým ťažšie sa v tak silnej konkurencii presadiť. Čo sa týka zahraničia, tak rád by som nás prirovnal k Čechom, tí sú v tomto sporte jednoznačne dominantní a ja si myslím, že my im začíname stúpať na päty a dúfam, že ich jedného dna preskočíme.
Na aký zápas v malom futbale nezabudneš?
Úprimne, keďže som v repre len druhý rok, tak pre mňa je pamätný každý jeden zápas, na ktorý môžem nastúpiť pod našou vlajkou. 🙂
Aké sú u nás podľa teba podmienky?
Malý futbal na Slovensku za posledné 2 roky raketovo vystrelil a pevne verím, že si ten stúpajúci trend udrží. Použijem klišé odpoveď. Samozrejme, vždy sa dá niečo zlepšiť, ale za mňa musím povedať, že čo sa týka repre zrazov, tak na to, že sme všetci hráči amatéri, tak je o nás postarané možno lepšie, ako o profesionálov, a preto sa teším na každý zraz, na ktorý som nominovaný, lebo každý zraz, alebo ľudia ktorí nás majú na starosti dávajú tomu veľkú profesionalitu, čo sa mi na tom nesmierne páči.
Čím si tento rok namiesto futbalu vyplnil svoj voľný čas?
Ťažko povedať, každá chvíľka závisí od momentálnej nálady, niekedy nerobím absolútne nič, niekedy sa idem povoziť na štvorkolke, niekedy niečo rozoberám a potom to neviem poskladať naspäť. 😀 Je to veľmi rôzne, ale samozrejme, že najviac času venujem mojej snúbenici. 🙂
Udržoval si sa napriek pandémii v kondícii?
Musím sa priznať, že s oddychovaním som to počas tejto druhej vynútenej prestávky trošku prehnal a pocítil som to hneď na prvom zraze, ktorý sa podarilo zorganizovať asi pred mesiacom. Preto som sa hneď po návrate ozval svojmu kamarátovi Vladovi Pappovi, ktorý pracuje ako fyzioterapeut a zároveň aj ako individuálny tréner a poprosil som ho, aby mi pomohol dostať sa znova do formy a hneď na prvom tréningu mi ukázal, že budeme mat čo robiť. 😀
Veríš, že bude 2021 lepší rok a že sa u nás predsa len zorganizujú Majstrovstvá Európy ?
V to pevne verím, lebo ak uvoľnia opatrenia, tak pre mňa to bude znamenať aj nový termín svadby, ktorú sme museli preloziť. 😀
V tom prípade ti držíme všetky palce, aby sa vám to konečne podarilo a aby sme ťa opäť videli čo najskôr aj na trávniku, či už v ligových zápasoch, alebo v reprezentačnom drese.
Ďakujem aj ja vám, všetkým prajem pekný zvyšok sviatkov.