Obľúbené futbalové zápasy na vašom miestom futbalovom ihrisku, či na betóne za panelákom sídliska už nemusia byť záležitosťou len za zatvorenými dverami. Milujete futbal, máte v ňom skutočne neobyčajný talent, ktorý chcete ukázať aj navonok, alebo túžite len po príjemnom športovom zážitku s partiou rovesníkov? Nech sa páči, novinka vo svete futbalu tzv. minifootball, alebo „malý futbal“ je tu práve pre vás.
O zaujímavostiach z kuchyne tohto športu sme sa v exkluzívnom rozhovore pre portál sport7.sk porozprávali so samotným prezidentom Slovenského zväzu malého futbalupánom Stanislavom Cintavým.
Prezraďte nám na úvod, čo je hlavnou myšlienkou „malého futbalu“ a kedy vznikla?
Hlavnou myšlienkou malého futbalu (pozn. SZMF – Slovenského zväzu malého futbalu), je poskytnúť profesionálny servis amatérskym hráčom, ktorí hrajú pre radosť a radi si po futbale sadnú a porozprávajú sa. Cieľom je, poskytnúť im príležitosť stať sa „hviezdami“ minimálne na regionálnej úrovni skrz spoluprácu s lokálnymi mediálnymi partnermi (oblastné televízie, noviny a podobne.) Prvopočiatky malého futbalu siahajú ešte do čias, kedy bol tento šport pod názvom malý futbal organizovaný v rámci SZM v priebehu času sa od malého futbalu vyčlenil futsal, ktorý sa stal členom SFZ a koncom 90. rokov prebehol v rámci Slovenska pokus začleniť najväčšie súťaže malého futbalu pod futsal (čo sa v mnohých mestách podarilo). Fenomén malého futbalu bol však natoľko silný, že sa začiatkom milénia začali rozvíjať desiatky nových líg po celom Slovensku. V roku 2010 sa v rámci tradičného turnaja proti rasizmu a intolerancii (organizovaný IPMD) stretli po prvý krát reprezentačné tímy (Slovensko, ČR a Rumunsko) čo bol jeden z prvých krokov k vzniku Európskej federácie malého futbalu (EMF, založená 2012) a rozvoju medzinárodnej spolupráce malofutbalovej komunity. Prvý prezident SZMF pán Jozef Václav tak spolu s kolegami zo spomínaných krajín stál pri zrode medzinárodných štruktúr, ktoré dnes združujú už 28 členských krajín.
Kto všetko sa môže takéhoto druhu futbalu zúčastniť a akým spôsobom prebiehajú prihlásenia? Zaujímajú sa oň aj dievčatá?
Vekové obmedzenie nie je prakticky žiadne, v jednej lige sa teoreticky môžu stretnúť 16 roční s 50 ročnými. Z vlastných skúsenosti viem, že v Bratislave miestnu ligu hrával aj tím, v ktorom nastupovali dievčatá. V jednotlivých mestách pôsobia lokálne ligy v malom futbale, do ktorých sa môžu hlásiť tímy ale aj jednotlivci. SZMF dnes združuje už 17 lokálnych líg a veríme, že ich bude stále viac. Najväčší zväz v Banskej Bystrici združuje takmer 100 tímov a napríklad zväzy v Senci a Košiciach organizujú ligy aj pre deti.
V čom konkrétne sa „malý futbal“ líši od toho klasického? Aké sú jeho základné pravidlá?
Túto otázku by som rozšíril aj o rozdiel medzi futsalom a malým futbalom. Malý futbal sa zväčša hrá na umelej tráve, ale niektoré ligy hrajú aj na živej a dokonca tie najtradičnejšie stále aj na betóne, pričom je nepísaným pravidlom, že sa hráva pod holým nebom, na rozdiel od futsalu, ktorý sa hrá na palubovke v hale. Podľa oficiálnych pravidiel sa hrá v malom futbale systémom 5+1 (futsal 4+1) na brány rozmeru 4×2 metre (futsal 3x2m). Pravidlá sú defacto rovnaké s veľkým futbalom, akurát sa prísnejšie posudzujú šmýkačky a samozrejme nepoznáme ofsajdy. Hrá sa na dva polčasy zvyčajne 2×30 minút a strieda sa „hokejovým“ spôsobom.
Okrem spomínaných pravidiel sa o poriadok na trávniku určite starajú aj kvalifikovaní rozhodcovia…
Samozrejme ku každému zápasu v malom futbale patrí aj rozhodca, pričom v mnohých prípadoch títo páni pískajú aj veľký futbal, či futsal. V posledných rokoch je však trend u jednotlivých líg vychovávať si vlastných rozhodcov. Máme však aj jednu raritu, keď v prešovskej lige hrajú úplne bez rozhodcov.
Ako je to v otázke športovísk určených pre tento druh futbalu?
Ako som spomínal ideálna plocha na malý futbal je umelý trávnik, pričom paradoxne menší problém je v malých mestách, kde podpora športu od miestnych orgánov akoby bola intenzívnejšia, ako napríklad môžem povedať Senec, či Partizánske. Podľa môjho názoru napríklad v Bratislave je nedostatok takýchto športovísk a nielenže nepribúdajú, ale ešte aj ustupujú výstavbe, no aj napriek tomu máme v Bratislave tri členské ligy, ktoré dokopy združujú vyše 100 mužstiev.
Akými najväčšími úspechmi sa v rámci Vašej ligy už môžete pochváliť?
Asi by som to rozšíril na celý zväz, a to že naša reprezentácia sa radí medzi širšiu európsku špičku, v rankingu sa pohybujeme okolo 5 miesta a najlepšie umiestnenie bolo štvrté miesto na ME v Moldavsku pred troma rokmi. V rámci národných úspechov môžem spomenúť minuloročný triumf nášho výberu na Majstrovstvách Slovenska, ktoré sa konali v Pezinku. Konkurencia tento rok však bude určite ešte silnejšia a dosiahnuť slovenský titul bude ešte náročnejšie.
Nájdu sa aj medzi amatérmi v tomto športe nejaké zaujímavé talenty?
Jednoznačne. Jednak sú to chlapci, ktorí zároveň hrajú aj veľký futbal, ale ich kumšt na veľkej ploche tak nevynikne. V malom futbale sú hráči neustále v kontakte s loptou, je tu častá streľba na bránu, brankári majú omnoho viac práce, hráči si môžu dovoliť viacero fintičiek a získavajú tak potrebné sebavedomie. Z mojich skúsenosti sa ten istý hráč môže úplne inak javiť v zápase na veľkom futbale a na malom ihrisku. Na druhej strane sú tu potom hráči, ktorí sa venujú iba malému futbalu, vynikajú v ňom, sú to také lokálne hviezdy. Ako príklad uvediem už snáď aj legendu bratislavského malého futbalu Zsolta Tornayia, ktorý v miestnej lige dokázal korunu kráľa strelcov obhájiť viac ako desať sezón po sebe, čo je ťažké v akomkoľvek športe. Podobná individualita na východnom Slovensku je celkovo najproduktívnejší strelec Majstrovstiev Európy – Rudolf Beliš, ktorý je aktívny aj vo veľkom futbale a dokonca aj vo futsale. Treba však povedať, že časom sa v každej lige vyprofilujú miestne „celebrity“.
Celý projekt má pod taktovkou Slovenský zväz malého futbalu (SZMF). Prezraďte nám, čo je jeho úlohou, no čo všetko dohliada?
Hlavnou úlohou zväzu je predovšetkým propagácia malého futbalu, čiastočná profesionalizácia, organizovanie Majstrovstiev Slovenska, kde sa predstavujú tie najlepšie tímy z jednotlivých miest a samozrejme fungovanie reprezentácie Slovenska v malom futbale. Vzorom nám je Česká republika, kde je tamojší zväz profesionalizovaný, poberá štátny príspevok a tým pádom môže spätne tieto peniaze investovať do rozvoja športu. Výhodou malého futbalu je, že okrem povrchu (ihriska), je to nákladovo nenáročný šport. Náš zväz už bude mať vyše 5 tisíc členov, čiže do počtu sa radíme na Slovensku k tým početnejším.
Akým spôsobom prebieha financovanie tohto projektu?
Zatiaľ plne na báze štartovného, členského, drobných sponzorských príspevkov, nakoľko začleniť sa do štruktúr štátnych príspevkov na šport znamená prekonať predpojatosť iných zväzov, ktoré sa možno aj zbytočne obávajú konkurencie. Verím však, že dostaneme príležitosť aby sme mohli po vzore českých kolegov vytvoriť fungujúcu organizáciu, ktorej základnou úlohou bude tento šport čo najviac rozšíriť medzi širokú verejnosť. Zatiaľ jednoducho tento šport stojí najmä na osobnom zanietení organizátorov jednotlivých líg, pričom niektorí z nich v tomto športe pôsobia aj viac ako jednu dekádu.
Chystáte v smer do budúcna aj nejaké zaujímavé novinky?
V tomto roku plánujeme usporiadať Majstrovstvá Slovenska v Košiciach v dňoch 20-21. júna na ktorých by sa malo zúčastniť približne 30 najlepších minifutbalových mužstiev zo Slovenska. Chceli by sme zostaviť ešte silnejšiu reprezentáciu, aby sme na tohtoročných ME v Turíne dokázali zaútočiť na medailové pozície. V minulom roku sa nám podarilo zabezpečiť priame prenosy z majstrovstiev na Slovaksporte, verím že fanúšikom tohto športu ponúkneme podobný zážitok aj tento rok. No a napokon vylepšujeme elektronickú komunikáciu prostredníctvom nového webu.
Prevzaté z www.sport7.sk