EMF EURO pre Slovensko skončilo v osemfinále. My sme sa po šampionáte rozprávali s hlavným trénerom Slovenska Petrom Barnišinom.
Ako by si zhodnotil EMF EURO v Sarajeve?
„Išlo o moje prvé veľké podujatie a nemám to s čím veľmi porovnávať, ale EMF EURO bolo z hľadiska organizácie pripravené výborne. O hráčov bolo postarané, mesto bolo pekné, nie je veľmi čo vyčítať. Organizátori sa pochlapili.“
Základnú skupinu sme zvládli výborne, keď sme vyhrali všetky tri zápasy. Vládne spokojnosť s tým, čo mužstvo v základnej časti predviedlo?
Základná časť nám vyšla nad očakávanie dobre, tak herne, ako výsledkovo. Až na pár momentov v základnej skupine nebolo čo vyčítať, hrali sme atraktívny malý futbal, podporený výsledkami. Vyšla nám aj zmena taktiky v zápase s Českom. S prvou časťou turnaja vládla naozaj veľká spokojnosť. Vysoká efektivita, bojovnosť, behavosť a srdiečko boli základne atribúty hry, ktoré boli splnené skoro dokonale.“
V osemfinále sme dostali Belgicko. Zápas šiel po remíze v riadnom hracom čase do penált, ktoré sme nezvládli. Ako si videl tento zápas?
„Mrzí ma dodnes, že sme tento zápas nezvládli. Mužstvo sme nato mali, aj sme začali dobre, keby sme možno strelili druhý gól, je po zápase. No na keby sa nehrá a my sme postupne strácali kontrolu nad zápasom. Snažili sme sa skôr o individuálne riešenia situácii. Chlapci veľmi chceli, ale ako celok to nezapadlo do seba. Keď sme prebrali iniciatívu, nedarilo sa nám tak ako v základnej skupine, kde nás zdobila vysoká efektivita a to čo by bežne skončilo v bráne, odskakovalo kade tade . Opustili sme našu hru, boli sme statickí a tak to dopadlo. Na ten druhý gól sme určite mali. Penalty boli lotéria, to už je o šťastí. Nepremeniť tri po sebe, je však žalostné. Tento zápas musíme podrobiť hlbšej analýze, aby to nebolo len o pocitoch, a aby sa nám to nestávalo. Zápas rozhodlo, že Belgičania nemali čo stratiť. Postúpili na poslednú chvíľu a my ako pribúdal čas, sme na seba brali neúmernú dávku nervozity, ktorá vychádzala z prílišného chcenia, ktoré sa ukázalo nakoniec ako kľúčové a pohralo sa nám to s psychikou.“
Bol to pre teba prvý vrcholný šampionát v pozícii hlavného trénera reprezentácie. Aké si mal pocity počas šampionátu?
„Veľká skúsenosť. Pocity sa nedajú opísať, keď sa vyhráva je všetko super. Žiaľ, najhorší moment prišiel v čase, keď šanca na nápravu nebola, z čoho som bol extrémne sklamaný.“
Ako hodnotíš progres tímu od kedy si zasadol na reprezentačnú lavičku?
„Progres je v mojich očiach veľký. Prvé tri zápasy na lavičke Slovenska, tri prehry, následne remíza. Káder sa postupne zastabilizoval a prišlo sedem výhier v rade a nakoniec tá nešťastná remíza, ktorá nás vyradila z turnaja. Herný progres je badateľný tiež, ale na tom je potreba ešte zapracovať, aby tam bolo menej živelnosti a viac taktických prvkov. Za päť mesiacov na lavičke som zázraky nečakal. Progres urobili aj hráči svojim chcením. Koncept našej hry vyšiel z dielne trénerov, kde sme zapracovali aj požiadavky hráčov a vedeli sme, že taká symbióza môže fungovať, len je jej potrebné veriť. Preto ma mrzí, že prvý a základný bod, behavosť, sme opustili v najdôležitejšom zápase s Belgickom.“
V čom sa musíme zlepšiť, aby sme dosiahli lepší úspech?
„Tím je neskutočne silný, ale potrebuje zapracovať hlavne na taktickej a psychickej stránke. Určite potrebuje aj pár dynamickejších a rýchlejších hráčov. Malý futbal sa uberá podobne ako veľký futbal smerom “fitness,” kde rozhoduje kondícia, rýchlosť a nasadenie.“
Čo si povedal hráčom po zápase s Belgickom a našom vypadnutí?
„Ťažko je hodnotiť v emóciách. Chlapcov to škrelo, boli aj slzy. Mne neostalo nič iné, len im poďakovať.“
Aký vplyv mala osobnosť Erika Jendriška na tím?
„Erik je výnimočný tak futbalista ako aj človek. V šatni sa vypracoval na lídra a na ihrisku tiež. Naša reprezentácia potrebuje také typy hráčov a dúfam, že pri malom futbale ostane a zapojí sa aj do Superligy a získa ešte viac skúsenosti a v Baku to rozbalí.“
Čo hovoríš na prekvapivé víťazstvo Srbska na EMF EURO?
„Ide o turnaj, vyhráva ten, komu ide karta. Srbom vychádzalo všetko. Prišli s tímom, ktorý bol vyvážený. Bola tam emócia, kvalita, mali všetko podporené výborným brankárom, čo znamenalo zaslúžené víťazstvo.“
Ako fungoval trénerský trojuholník Barnišin-Voroňák-Ganczner?
„Naše pôsobenie určite rozoberie Výkonný výbor SZMF a hlavne verejnosť, no za mňa môžem povedať, že je radosť pracovať s takými ľuďmi. Sme rovnako nastavení, takže práca ide od ruky, no otázku by som preformuloval, ako pracoval realizačný tím, lebo super robotu odviedli aj manažér mužstva Matuš Kocún a fyzioterapeut Vlado Papp a ako pätica sme fungovali na vysokej úrovni.“
