Dojmy sú aj 24 hodín po našom vyradení určite intenzívne, čo v rámci nich prevažuje?
Trpkosť. V športovej rovine je to jednoznačne sklamanie, ktoré budeme ešte dlho spracovávať. Zároveň je to však aj ohromná príležitosť, aby sme spoločne vymysleli, ako ďalej, aby to v budúcnosti dopadlo lepšie.
Zodpovedala príprava ambíciám a najmä skutočnosti, že šampionát sme mali na našej pôde?
Všetky zložky prípravy boli zabezpečené na špičkovej úrovni pre chalanov aj realizačný tím. Od ubytovania cez riadený stravovací režim, tréningové prostredie aj vybavenie, regeneráciu, systém prípravných zápasov a turnajov. Mali sme utvorené stopercentné podmienky a naplno sme ich využívali predovšetkým – zároveň však nielen – počas záverečného sústredenia pred turnajom.
Môžete tieto podmienky porovnať s českou reprezentáciou?
Úplne podrobne nemôžem, pretože súčasťou českého tímu nie som už od roku 2019. Na druhej strane: s bývalými spoluhráčmi, ktorí sa medzičasom posunuli do realizačného štábu, som v kontakte. Také podmienky, akými disponovala slovenská reprezentácia v súvislosti s EMF EURO 2026, sme v Česku určite nikdy nemali.
Čo ste sa po svojom príchode do funkcie smerom k ME snažili nastaviť a zahrnúť do procesov?
Kto ma pozná, vie, ako pracujem. Pre mňa je veľmi dôležitá chémia v tíme, atmosféra v kabíne, ľudská stránka – pohoda, humor, čisté hlavy. V krátkom čase som sa snažil čo najviac si chalanov načítať osobnostne a zmapovať si aj ľudí, ktorí sa okolo slovenskej reprezentácie pohybujú už roky. Sám nikoho nikam neposuniem, som iba jedna koliesko v súkolí. Kým aj to najmenšie koliesko nebude premazané a správne fungujúce, nemôže optimálne šliapať ani celý stroj. Mojím prianím je, aby sme všetky kolieska premazali, nech ten stroj optimálne šliape.
Aký bol režim počas posledných dvoch týždňov pred turnajom?
Schádzali sme sa vždy v pondelok, denne sme mali dvojfázové tréningy zamerané na taktiku, štandardné situácie, zohrávanie sa. Trávili sme spolu celé dni, aby sa utužila partia. Obrovskou výhodou bola prítomnosť Juraja Kucku a Erika Jendrišeka. Bola to neskutočná pomoc.
O tejto téme sa popísalo a pohovorilo už veľa, vráťme sa k nej ešte raz. V čom spočíval ich prínos?
Naplno to doceníme až neskôr a týka sa to najmä mladých chalanov v kádri, ktorí by v budúcnosti mali tvoriť kostru slovenskej reprezentácie. Dostali príležitosť pobudnúť a trénovať s frajermi, ktorí toho veľa dokázali vo veľkom futbale. Ak by som ja bol ten mladý chalan, všetko by som robil podľa nich. Prichádzali medzi prvými, odchádzali medzi poslednými, zodpovedne strečovali, strážili si jedálny lístok, naplno trénovali, poctivo regenerovali. Mať ich nablízku bol pre chlapcov obrovský dar, môže ich to len a len posunúť.
Do akej miery sa mohol prejaviť tlak zo šampionátu v domácom prostredí?
Je úplne normálne, že to každý chtiac-nechtiac vníma. Na turnajoch v zahraničí nemáte v hľadisku rodinu, kamarátov, klubových spoluhráčov a k tomu početných fanúšikov. Nemyslím si však, že by to malo a mohlo mať zásadný vplyv na výkony. Navyše, je tu eventuálny opačný uhol pohľadu a ten sme sa snažili zdôrazňovať: chalani mali možnosť a šťastie zažiť takýto event doma. Čo môže byť pre športovca viac? Tlak nebol nezdravý, ale možno občas, žiaľ, spôsobil, že sme v danom okamihu chceli až príliš. Mali sme dobrých lídrov a kvalitný tím. Jediné, čo chýbalo, boli góly.
Prečo vo štvrtok proti Bosne a Hercegovine a v sobotu Čiernej Hore nepadali? Obe naše prehry sa vyznačovali festivalom striel do žrdí či brvna.
Nemám rád hľadanie výhovoriek. V mojom chápaní ten ix-ypsilon žrdí a brvien nie je smola, ale nevydarené zakončenia. Najhoršie je, že naši premožitelia neboli lepší. Nemôžeme si povedať, že sme na nich nemali, hoci sme pre úspech v zápase urobili všetko. Aj taký občas býva futbal. Neskutočne ma to mrzí za chalanov, fanúšikov, všetkých ľudí, ktorí zorganizovali tento báječný turnaj.
Čo slovenská reprezentácia potrebuje, aby na takýchto podujatiach hrala o medaily?
Na túto otázku budeme hľadať odpoveď neskôr, lebo emócie zatiaľ prevládajú a treba ich vstrebať. Už v tejto chvíli však konštatujem, že sa musíme zbaviť záťaže neúspechov z minulosti, aj tej najčerstvejšej. Treba viac žiť a pracovať tu a teraz.
Ako strávite najbližšie dni?
Najviac ma škrie, že tú úžasnú atmosféru v hale už nezažijem aspoň raz na striedačke. Pozriem si však tímy s najlepšou formou. Play-off ponúkne skvelé zápasy a dokonalú reklamu na malý futbal. Nehovoriac o štvrtkovom finálovom programe aj s Francescom Tottim, čo je úplná pecka.
A ďalej?
Potom sa deň-dva nadýcham čerstvého vzduchu a pripravím analýzu, ktorú predložím prezidentovi a výkonnému výboru zväzu, aby sme spoločne mohli pomenovať, čo treba zlepšiť a čo sa podarilo, pretože aj také veci sú, hoci sme napokon neuspeli. Bude to vlastne začiatok prípravy v ďalšom cykle, ktorý vyvrcholí budúcoročnými majstrovstvami sveta. Začneme aj s prípadným zahrnutím mladých hráčov z U23 budovať tím hladný po úspechu, pretože ten úspech už sakra potrebujeme!
