Slovensko hostilo premiéru a vždy bolo pri tom
Majstrovstvá Európy v malom futbale sa prvý raz konali v roku 2010 práve v Bratislave, ktorá bude ich dejiskom aj o 16 rokov neskôr 27. mája – 4. júna 2026.
Pilotnú edíciu vo formáte so štyrmi účastníkmi vyhrali Rumuni. Vo finále zdolali Slovákov presvedčivo 8:0.
Rumunské čakanie
Je to zatiaľ jediná medaila reprezentácie SR. Spomenuté Rumunsko je s bilanciou 6-3-0 historicky najúspešnejšie. O ďalší celkový triumf sa však márne snaží už od roku 2015.
Na ostatných troch kontinentálnych šampionátoch bez výnimky neuspelo až v trofejovom dueli. V roku 2024 v Sarajeve v Bosne a Hercegovine to bolo v rozstrele proti Srbsku (9:10, 1:1 po riadnom hracom čase).
Predtým Rumunsko v roku 2022 v Košiciach podľahlo Azerbajdžanu 0:1. Boli to dosiaľ druhé ME, ktoré sa konali na Slovensku. Išlo o náhradu za ročník 2020 zrušený pre pandémiu.
Rumunská negatívna séria sa začala v roku 2018 v ukrajinskom Kyjeve finálovým nezdarom v súboji s Českom – 1:4. Trénerom zdolaných vtedy bol Marius Mitu. Tento rumunský odborník vedie od októbra 2025 Slovákov.
Šesť krajín s titulom
Majstrovstvá Európy napíšu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu svoju dvanástu kapitolu, z toho jubilejnú desiatu pod hlavičkou Európskej federácie malého futbalu (EMF). Šiesty raz – tretíkrát v rade – bude hrať 24 reprezentácií. Najrozsiahlejšia verzia bola s 32 účastníkmi, a to vo dvoch prípadoch (2015 a 2016).
Z titulu sa už radovalo 6 krajín, ale žiadna okrem Rumunska sa nepresadila opakovane. Po jednom úspechu dosiahli Azerbajdžan, Česko, Kazachstan, Rusko a Srbsko. Aspoň jeden kov v zbierke má 15 štátov.
Štvrťfinále v Košiciach
Na všetkých doterajších 11 turnajoch so štatútom ME v malom futbale hrali tri krajiny: Rumunsko, Česko a Slovensko, ktoré popri vstupnom striebre bolo štvrté v roku 2012 v moldavskom Kišiňove.
V roku 2022 sa Slováci vo svojom prostredí v Steel aréne v metropole východu dostali do štvrťfinále. Najčerstvejšie v roku 2024 boli v osemfinále, v ktorom prehrali s Belgičanmi (1:1, 0:1 v rozstrele). Vo zvyšných siedmich prípadoch nepostúpili zo základnej skupiny.
Medailisti
| Poradie | Rok | Organizátor | Zlato | Striebro | Bronz | Počet tímov |
| 1. | 2010 | Slovensko | Rumunsko | Slovensko | Česko | 4 |
| 2. | 2011 | Rumunsko | Rumunsko | Česko | Moldavsko | 7 |
| 3. | 2012 | Moldavsko | Rumunsko | Čierna Hora | Česko | 16 |
| 4. | 2013 | Grécko | Rumunsko | Chorvátsko | Nemecko | 24 |
| 5. | 2014 | Čierna Hora | Rumunsko | Slovinsko | Česko | 24 |
| 6. | 2015 | Chorvátsko | Rumunsko | Chorvátsko | Bosna a Herc. | 32 |
| 7. | 2016 | Maďarsko | Kazachstan | Chorvátsko | Česko | 32 |
| 8. | 2017 | Česko | Rusko | Česko | Maďarsko | 24 |
| 9. | 2018 | Ukrajina | Česko | Rumunsko | Kazachstan | 20 |
| 10. | 2022 | Slovensko | Azerbajdžan | Rumunsko | Bulharsko | 24 |
| 11. | 2024 | Bosna a Herc. | Srbsko | Rumunsko | Kazachstan | 24 |
| 12. | 2025 | Slovensko |
Medailová tabuľka
| Poradie | Krajina | Zlato | Striebro | Bronz | Spolu |
| 1. | Rumunsko | 6 | 3 | 0 | 9 |
| 2. | Česko | 1 | 2 | 4 | 7 |
| 3. | Kazachstan | 1 | 0 | 2 | 3 |
| 4. | Azerbajdžan | 1 | 0 | 0 | 1 |
| Rusko | 1 | 0 | 0 | 1 | |
| Srbsko | 1 | 0 | 0 | 1 | |
| 7. | Chorvátsko | 0 | 3 | 0 | 3 |
| 8. | Čierna Hora | 0 | 1 | 0 | 1 |
| Slovensko | 0 | 1 | 0 | 1 | |
| Slovinsko | 0 | 1 | 0 | 1 | |
| 11. | Bosna a Herc. | 0 | 0 | 1 | 1 |
| Bulharsko | 0 | 0 | 1 | 1 | |
| Nemecko | 0 | 0 | 1 | 1 | |
| Maďarsko | 0 | 0 | 1 | 1 | |
| Moldavsko | 0 | 0 | 1 | 1 |
