Na malý futbal ako taký však určite nezanevrie: „Neviem už v tejto chvíli odpovedať, aké budú ďalšie kroky. Určite ho však budem na nejakej úrovni ďalej hrať. Napĺňa ma a motivuje, našiel som v ňom niečo, v čom sa môžem realizovať po kariére vo veľkom futbale.“
Jednoducho, baví ho to, ako podčiarkol: „Vlastne bez ohľadu na to, či mi fandia. Samozrejme, koho by netešila podpora fanúšikov? Som normálny človek a ľahšie sa mi vníma pozitívny vibe, než ten negatívny. Platí však, že to robím najmä pre seba.“
Niekdajší útočník Hannoveru, Kaiserslauternu, Schalke, Freiburgu či Cottbusu sa potešil, keď ho rumunský kouč Marius Mitu zaradil do nominácie: „Bol to pre mňa impulz, že asi niečo robím správne. Tréner totiž prišiel nezaťažene zo zahraničia a bol som preňho no name na rovnakej štartovej čiare s ostatnými.“
V októbri mu pribudne štvrtý krížik, k svojej budúcnosti v národnom tíme sa nateraz radšej nechcel vyjadriť: „Naše vypadnutie z EMF EURO 2026 je čerstvé a zložito sa vstrebáva, lebo ten sen bol úplne iný.“
Domáce mužstvo absolvovalo intenzívnu prípravu a do kontinentálneho šampionátu v TIPOS Aréne Zimného štadióna Ondreja Nepelu vstúpilo sľubne prostredníctvom triumfu nad Grékmi, potom však utrpelo dve prehry. Zhodne o gól proti Bosne a Hercegovine i Čiernej Hore.
„Pochopiteľne, že doma je to preciťovanie významu udalosti iné. Očakával som, že to pre nás bude pomoc, ale opäť sme to nezvládli. Mrzí ma to o to viac, lebo viem, že chalani vedia hrať futbal. Dennodenne som to videl na tréningoch, ale aj v prípravných zápasoch či na turnajoch EMF Nations Games,“ povedal účastník klasických MS 2010 v JAR.
Veľmi ho škrie, že ani na vrcholnom podujatí doma to Slováci nedokázali pretaviť do výkonov a výsledkov: „Už som sa vyjadril, že problém asi bude v mentálnom nastavení. Vidím to ako záležitosť psychiky, konkrétne sebavedomia. Obzvlášť v našom prostredí. Balkánske tímy majú svoju horkokrvnosť a my sa musíme vedieť ešte viac pobiť o body a úspechy. Možno presne toto nám chýba, aby sme sa mohli rovnať s najlepšími.“
Neodlučiteľnou zložkou sú herné kvality aplikované v tomto špecifickom odvetví futbalu: „Tréner sa snažil vniesť do nášho prejavu prvky, ktoré má zaužívané z klubovej úrovne v Azerbajdžane, bolo v tom veľa plusov. My sme to však nedoťahovali k dokonalosti v podobe gólových zakončení.“
Rodák z Trstenej „Dyšo“ nástojí na tom, že po futbalovej stránke to nebolo zlé: „Išli sme na turnaj s ambíciou niečo dosiahnuť a podľa mňa sme ukázali, že futbal hrať vieme. Len ono je to o detailoch a na šampionátoch rozhodujú práve detaily.“
Pri pohľade dopredu Jendrišek registruje dôvody na optimizmus: „Hrám Košickú ligu malého futbalu, hral som Top Ligu, Superligu. V podstate tri roky som nevymeškal takmer žiadny zápas. Cestujem fakt krížom-krážom po Slovensku a vidím posun v kvalite mužstiev aj v servise.“
Veľkým povzbudením a prísľubom dopĺňania reprezentačných fondov sú úspechy tímu U23 – v prvom rade titul z MS 2024 tejto vekovej kategórie, ale povedzme aj prvenstvo v medzinárodnej konkurencii seniorov na prelome apríla a mája v Košiciach.
„Mladí chlapci pribúdajú do áčka, dostávajú čoraz väčší priestor, káder sa postupne omladzuje. Už teraz s nami boli chalani, v ktorých je budúcnosť seniorskej reprezentácie. Treba si však uvedomiť, že mužský futbal je trošku iný v porovnaní s tým do 23 rokov, nedá sa všetko mať hneď a zaraz,“ upozornil 37-násobný reprezentant vo veľkom futbale Jendrišek.
Spoluprácu s nastupujúcou generáciou si pochvaľuje: „Ja som duchom stále mladý, takže s tým nemám problém. My skúsenejší sa im vždy snažíme aj čo-to poradiť. Či si tie rady zoberú k srdcu, alebo nie, to už zostáva na nich.“
