Vídavali sme ho nielen v mužstve ambicióznych AFT Wolves, ale tiež v reprezentačnom drese. Život však priniesol ďalší skvelý krok v jeho kariére. Tomáš Milota presvedčil svojím herným prejavom trénerov v Skalici.
Ako dlho si doposiaľ hrával malý futbal?
Malý futbal som začal hrávať počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bol som na internáte a boli sme celkom dobrá partia, ktorá rada športovala. V danom období sa začínal projekt TOP ligy. Keďže sezóny korešpondovali s dĺžkou semestra, s chalanmi sme sa dohodli, že by sme sa mohli zapojiť a vyskúšať to. Boli sme ubytovaní na internáte Vlčie hrdlo; preto sme zvolili názov Wolves (smiech). V podstate v tom čase som začal hrať malý futbal.
Ako došlo k tvojmu angažmánu v Skalici?
Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, keď mi môj bývalý spoluhráč, ktorý už medzitým pôsobil ako asistent trénera Dojčana pri doraste v Skalici, zavolal, či by som nechcel ísť na skúšku na letnú prípravu do Skalice. Mal som čerstvo po škole, hľadal si prácu, čiže nemal som nijaké záväzky. A tak som si povedal, že za vyskúšanie nič nedám. Nakoniec som trénerský tím presvedčil a zostal som v mužstve.
V akom tíme „veľkého“ futbalu si hrával predtým?
Počas štúdia na VŠ som nemal na futbal až toľko času, koľko by som potreboval a predstavoval si. Preto som hral v nižších súťažiach za TJ Iskra Holíč (4. liga Západ), kde som pôsobil tri roky. Potom som prestúpil do OFK Dynamo Malženice v rovnakej súťaži, s ktorým sa nám podaril postup do 3. ligy a aj pomerne úspešne sme zvládli pôsobenie v Slovnaftcupe. Kde sme vypadli s MFK Skalica až na penalty.
Nakoľko ti pri futbalovom vývoji pomohlo pôsobenie v malom futbale?
Určite mi pomohlo hlavne v bránení. Ale pre mňa je malý futbal ako spríjemnenie voľného času a počas štúdia som si tak nahrádzal aspoň tréning. Pretože počas piatich rokov som trénoval dvakrát za týždeň, a to je veľmi málo.
Aké sú tvoje prvé dojmy z nového prostredia v Skalici?
V Skalici je to všetko na vyššej úrovni: tréningy, zápasy, príprava na zápasy a podobne. Čiže pre mňa všetko nové. Musel som si zvykať na vyššie zaťaženie a aj väčší tlak. Je to nová skúsenosť. Chcel som zistiť, ako to v takýchto kluboch chodí. Keďže som nikdy nehral ani za ligové dorasty, tak som s tým skúsenosť nemal.
Na ktoré momenty v malom futbale – ligovom aj reprezentačnom – spomínaš najradšej?
V mužstve Wolves sme sa stretli veľmi dobrá partia. Čiže rád spomínam na každý jeden zápas, pri ktorom sme sa zabavili. Určite rád spomínam na finálové boje. Ale zažili sme aj zostup, ktorý nám dal tiež veľa. Pretože je veľmi ťažké dostať sa späť medzi top tímy. A z reprezentácie sú to všetky spoločné športové udalosti. No najmä prvý turnaj, na ktorom som bol – ME v malom futbale v Maďarsku.
Ako tvoj postup v kariére vnímajú kamaráti a najbližší?
Myslím, že sú radi a prajú mi to. Vedia, že futbal je pre mňa veľmi dôležitý a sú radi, že sa mi podarilo dostať sa po piatich rokoch späť do vyššej súťaže. Priateľka ma podporuje a aj podporovala za všetkých okolností. Či keď som bol v Holíči, Malženiciach alebo teraz v Skalici. A rovnako to je s rodinou. Podpora od nej je najdôležitejšia a bez nej by to isto nešlo.
Ešte by som chcel touto cestou poďakovať trénerom v Holíči a Malženiciach, že mi pomáhali a najmä prezidentovi klubu v Malženiciach za možnosť, realizačnému tímu v Skalici za príležitosť a hlavne rodine a priateľke za podporu.
