Výber Prešova sa stal víťazom skupiny Východ v SZMF Superlige a podľa očakávaní postúpil do semifinále, kde si zmeria sily čiernym koňom súťaže, ktorým je výber Piešťan. Prešovčanov ženie dopredu aj gólostroj, najlepší strelec Superligy a reprezentant Slovenska v malom futbale Tomáš Dyačovský. Práve tohto hráča sme vyspovedali pred semifinálovým zápasom, ktorý je na programe 4.6.2019 vo Zvolene so začiatkom o 19:45!
1, Tomáš, v prvom rade gratulujeme tebe i Prešovu k víťazstvu v skupine a k postupu do semifinále. Od Prešova sa čakal postup do playoff, no pred posledným kolom ste nemali nič isté a museli ste v zápase proti Zvolenu jednoznačne vyhrať. Aká bola nálada v tíme pred týmto stretnutím? Ako zneli pokyny trénera Kačmára? Predsa len Zvolen bol pred posledným kolom ešte nezdolaným tímom.
Tomáš: „Ďakujeme pekne za gratuláciu. Náš tím sa teší na každý jeden zápas aj napriek tomu cestovaniu, ktoré je niekedy veľmi vyčerpávajúce. Pravda je taká, že sa nám zranilo za krátku dobu dosť veľa hráčov, ktorí sú určite oporou v tíme, ale aj napriek tomu sme to zvládli na výbornú. Hrali sme ako jeden tím , každý za každého zabojoval a hlavne sa nám podarilo skoro každú jednu šancu zakončiť gólovo, čo ma veľmi potešilo. Hrali sme presne to, čo sme si v kabíne povedali a čo nám naordinoval tréner Kačmár. Predsa Zvolenčania sú doma a vieme, že majú svoje kvality ako každé jedno mužstvo v národnej lige.“
2, Zápas ste nakoniec zvládli a vyhrali nad Zvolenom 9:2. Dá sa povedať, že Prešov sa ukázal v plnej kráse, ofenzívny futbal a množstvo gólov. Ty sám si konto súperovho brankára zaťažil 4 gólmi, čo je doterajšie gólové maximum hráča v jednom zápase v rámci SZMF Superligy. Tabuľku strelcov taktiež vedieš s veľkým prehľadom. Môžeme tvrdiť, že zápasy Superligy ti chutia? Ako sa ti pozdáva tento projekt?
Tomáš: „Som veľmi rad, že som sa konečne presadil gólovo, lebo všetky góly putujú jednej veľmi dôležitej osobe v mojom Živote (úsmev). Čo sa týka tabuľky strelcov, tak som do teraz o nej netušil, nejako má to veľmi nezaujímalo. Mňa skôr teraz zaujíma úspech kolektívu, je jedno kto bude tie góly dávať. Sme tam viacero chalanov, ktorí na ten gól musia makať, kto to zakončí tak, že sa sieť rozvlni je už jedno, aj keď to chcem byť stále ja, ale doprajem to každému jednému spoluhráčovi . Projekt je vynikajúci , páči sa mi ako malý futbal napreduje. Je to super, že sa môžeme ukázať každému, že futbal vieme hrať a že ho máme radi. Je to vysielané naživo, takže sa môžeme ukázať a nikdy neviete, kto si Vás môže všimnúť. Čo sa týka organizácie, všetko je super, prácu si tam každý jeden robí na jednotku, a čo má najviac teší , že je tam o hráčov postarané (úsmev).“
3, Nedalo sa nevšimnúť, že po každom jednom góle ukazuješ do kamery gesto, ktorým gól niekomu venuješ. Musí to byť pre teba niekto veľmi dôležitý, pretože v zápale zložitých a ťažkých zápasov, v tom množstve emócií, ktoré sú na ihrisku a dokázať si pri tom spomenúť na niekoho, tak to sa musí určite jednať o dôležitú osobu v tvojom živote. Vieš nám prezradiť komu tieto góly venuješ?
Tomáš: „Určite každý už vie, komu tie góly venujem. Všetky góly venujem mojej princezné a nášmu psíkovi Dyjkovi, ktorý je náš veľký poklad a dostal meno po mne (smiech). Moja priateľka Mirka je moje všetko, je takým mojim svetlom v živote. Ukázala mi, akým smerom sa moje kroky majú v živote vydať. Podporuje má vo futbale a aj kvôli nej som v reprezentácii Slovenska v malom futbale, za čo jej patrí jedno veľké ĎAKUJEM a posielam jednu veľkú obrovskú pusu. Dúfam, že sa teraz na mňa nenahnevá, ale asi nikto z vás nevie, no moja Mirka vie viac o futbale ako niekto z nás (úsmev) . Je od malička s futbalom spojená. Má svoj klub, ktorému bude fandiť, aj keby sa neviem, čo dialo. Je to klub 1 FC Tatran Prešov, kde je aj hlásateľkou. Je to super žena, inteligentná, krásna a vedel by som tu písať o nej milión viet (úsmev). Ako každý jeden človek som v živote urobil množstvo chýb a nemala to so mnou ľahké. Som tvrdohlavý a veľa krát si nedám povedať a veľa krát som urobil veci, ktoré som nemal, a za ktoré by som sa jej chcel aj takýmto spôsobom ospravedlniť. Ospravedlnenie patrí nie len jej, ale aj jej a mojej rodine, či kamarátom. Dúfam ,že tých srdiečok jej pošlem ešte veľa a budem jej futbalom robiť radosť.“
4, Tvoja kariéra hráča malého futbalu približne pred rokom rapídne vystrelila tým správnym smerom. Realizačný tím reprezentácie Slovenska ťa povolal na zraz reprezentácie, odkiaľ si sa dostal do záverečnej nominácie pre Majstrovstva Európy v Kyjeve, kde si sa stal najlepším slovenským kanonierom. Šport ti berie dosť času, je to určite aj odriekanie od času s najbližšími. Na to, že sa hráčovi darí majú okrem jeho výkonnosti a talentu zásluhy aj iné faktory, a to je čistá hlava a domáca pohoda, ktorú vytvárajú ľudia okolo teba. Ty kde dobíjaš svoju energiu a pohodu?
Tomáš: „Malý futbal som už hral ako 14 ročný chlapec, keď má otec zobral na Uličnú ligu v Prešove. Vtedy som ešte hral predovšetkým len veľký futbal. Raz som povedal otcovi, či ma nezoberie na zápas s tým, žeby som si chcel zahrať. Už vtedy som sa nebál žiadneho futbalistu, či by to bol Messi, alebo Ronaldo, bolo by mi to úplne jedno, veril som si a hlavne som sa nebál súbojov. Presne si už nepamätám proti komu sme to hrali, ale pamätám si, že v ten zápas som dal 9, alebo 10 gólov (úsmev). Čo sa týka pozvania na reprezentačný kemp, tak som veľmi váhal, neveril som si, no kto iný ako moja Mirka mi povedala, že to mám skúsiť, veď nič nemôžem stratiť, len získať. Bol to pre mňa neopísateľný zážitok aj keď som veľmi veľa chalanov nepoznal, myslím si, že sme hneď vytvorili dobrú partiu a hneď po ukončení prvého kempu som sa tešil na ďalšie (úsmev). Nabral som opäť odvahu a išiel som si za svojim (naším). Pri záverečnej nominácii som v kútiku veril, že som tam a podarilo sa. Cestoval som do Kyjeva kde som mohol stať na ihrisku, vypočuť si slovenskú hymnu, a hlavne som mohol reprezentovať Slovensko! Veď pre futbalistu je to asi najväčšie potešenie a najväčšia radosť. Je pravda že futbal mi berie dosť veľa času, lebo nehrávam len národnú ligu, ale hrávam v Prešove 3BUličnú ligu aj TOP ligu, k tomu aj veľký futbal, samozrejme občas aj zápasy slovenskej repre. Samozrejme to všetko berie dosť energie, ale ako som už spomínal, tak mojim zdrojom energie je moja Mirka a náš psík Dyjko (úsmev). Pre každého je oddych a regenerácia úplne iná, mne stačí úplne máličko a to je že som pri nich!“
5, Vráťme sa späť k Superlige, pred Vami stoja namotivované Piešťany, súper, ktorý nemôže nič stratiť, ale naopak len získať. Určite ich bude vpred tiahnuť aj fakt, že prípadné finále by mohli odohrať pred vlastnými divákmi. Sledovali ste zápasy Piešťan? S akou taktikou pôjdete do zápasu?
Tomáš: „Pravdu povediac ja nesledujem tie zápasy. Viem, že postúpili, viem, že je tam aj Bratislava a Košice. Môj názor je taký, že nikto nemôže pozerať na súpera, nech pred vami stojí aj ten najväčší a najlepší klub, každý sa musí pozerať na svoj výkon a výkon celého mužstva. Keď mužstvo bude šlapať ako má a každý bude makať za každého, úspechy prídu samé. Do zápasu určite pôjdeme opatrne, zodpovedne a hlavne dúfam, že tam pôjdeme každý s tým, že chceme zvíťaziť!“
6, Slovenskú reprezentáciu čakajú začiatkom októbra Majstrovstvá sveta v malom futbale, ktoré budú v austrálskom Perthe. Tréner Borbély určite vyskladá to najlepšie, čo na Slovensku máme. V hre si určite opäť aj ty. Ako vidíš svoje šance na záverečnú nomináciu? Bola by pre teba účasť na Majstrovstvách sveta doterajším vrcholom kariéry?
Tomáš: „Tréner Borbély má určite už nejakých chalanov vyhliadnutých, a určite má svoj herný plán a všetko v hlave. Ja urobím všetko preto, aby som mohol naďalej nosiť na svojej hrudi znak Slovenska a mohol som sa pobiť v Austrálii s tými najlepšími za Slovensko! Na otázku, či by to bol pre mňa doterajší vrchol kariéry musím odpovedať, že určite áno!
