Pavol Gere: „Verím, že v budúcnosti dosiahneme medzinárodný úspech.“

Ahoj, Pali ako sa ti darí?

Ahojte mám sa veľmi dobre, aj po zdravotnej stránke, som sto percentne fit. Robím všetko preto, aby som neochorel. Snažím sa vyhýbať ľuďom a stretávať sa iba s tými, s ktorými je to nevyhnutné. S kolegami v práci a s rodinou doma.

Keď už si to načrtol, čo je tvojou prácou?

Pracujem ako vojak v Rožňave. V práci je to teraz také, že raz je veľa roboty, raz menej. Závisí to od toho ako sme nasadení, či už chodíme vypomáhať do nemocníc, alebo sa ťahajú služby, alebo sa vypomáha pri testovaní na Covid-19.

Na nudu sa očividne nesťažuješ. Poďme k príjemnejším témam. Kedy sa do tvojho života priplietla futbalová lopta?

S futbalom som začal, keď som mal 6 rokov. Od malička sa venujem len tomu, samozrejme mám rád aj iné športy, ale najviac času venujem popri práci futbalu. Ťažko povedať kto ma priviedol k futbalu. Hrával ho otec, potom začal môj starší brat a potom to chytilo aj mňa. 😀

A nakoniec to dopadlo tak, že si sa druhýkrát v rade umiestnil v najlepšej zostave roka. Čakal si to po takom náročnom roku, akým bol rok 2020?

Je to pre mňa určite prekvapenie a samozrejme ma to potešilo. Vôbec som nečakal a ani som nad tým nerozmýšľal, že by som sa druhýkrát dostal medzi top 6 hráčov malého futbalu.

Aký je to pocit byť v nejakom športe jedným z najlepších v krajine?

Je to fantastický pocit a prajem každému hráčovi malého futbalu, aby ho zažil.

Motivuje ťa to do budúcna?

Samozrejme takéto ocenenie motivuje každého hráča, ktorý hra futbal, aby sa ešte viac ukázal a zlepšil. Motivuje ma to k tomu, aby som sa dostal medzi top hráčov opäť.

Hrávaš ešte aktuálne futbal? Za aký tím?

Veľký futbal momentálne hrám v Košiciach za Slavia Technická Univerzita Košice. Hráme 3.ligu.

Zlepšil si sa vo futbale vďaka malému a naopak?

Ťažko povedať, to môžu posúdiť ľudia, alebo tréneri, ktorí ma trénujú, alebo hráči a spoluhráči. Myslím si, že keď som na ihrisku, či už v malom alebo veľkom futbale, tak sa snažím zo seba vydať maximum a spraviť všetko tak, aby som bol hlavne ja sám so sebou spokojný. Nepodarí sa to vždy, ale to k športu patri. Popri futbale hrám aj malý futbal za AS Guard Košice, som hrdý a šťastný, že ma do tohto tímu zavolal Ladislav Baran, ktorý je tréner aj manažér tímu, pretože ten tím má veľkú silu. Sú v ňom kvalitní hráči, či už Gabriel Rick, Peter Kozár alebo Drahovský a spol. Sú veľmi skúsení a som rád, že spolu s nimi víťazím a samozrejme sem-tam aj prehrávam.

Kedy si upriamil svoju pozornosť na malý futbal?

Na malý futbal som sa začal viac sústrediť viac asi vtedy, keď som prvýkrát vyhral Majstrovstvá Slovenska v Považskej Bystrici s AS Guard Košice a keď som prvýkrát dostal pozvánku do reprezentácie v malom futbale.

Ako dlho už reprezentuješ? Spomínaš si na debut?

Teraz si ma zaskočil, vôbec si nepamätám odkedy som v reprezentácii (smiech…). Prvú spomienku mám na ME v Kyjeve, Slovensko som reprezentoval aj na MS v Austrálii.

Čo je tvojou hlavnou ambíciou v najcennejšom drese?

Samozrejme chcem vyhrať MS aj ME. Najlepšie by bolo, ak by sme vyhrali takýto veľký turnaj na domácej scéne.

Veríš, že sa u nás predsa len budú konať Majstrovstvá Európy, prípadne sveta?

Bol by som veľmi rád, keby boli ME v Košiciach. Prišlo by sem veľa ľudí, či už budem v repre ja alebo nie. Veľmi by som chcel zažiť ten pocit, keď ťa fanúšikovia ženú dopredu. Bohužiaľ, momentálna situácia všetko komplikuje. Je to smutné a zlé, pretože nemôžme robiť to, čo máme najradšej – športovať. Verím, že sa to zlepší a všetko si vynahradíme.

Myslíš si, že máme kvalitu na takýto medzinárodný úspech?

Na to, že nie sme profesionáli, si myslím, že sa nemáme za čo hanbiť. V Austrálii sme ukázali, že môžeme konkurovať aj krajinám ako je Brazília a spol. V malom futbale sa určite nestratíme a verím, že sa nám v budúcnosti na medzinárodnej úrovni podarí dosiahnuť úspech.

Aká je úroveň hráčov na Slovensku a v reprezentácii? Je ťažké sa do nej dostať a následne sa v nej udržať?

Na Slovensku je veľmi veľa dobrých a perspektívnych hráčov, ktorí majú kvalitu, ale na to sú tréneri, aby vybrali to najlepšie. Do reprezentácie som sa dostal pravdepodobne vďaka svojim výkonom, ktorými som presvedčil trénerov, to je môj názor. Ťažko povedať, prečo si ma vybrali, ale je pravda, že som sa snažil aby som sa do nej dostal. Makal som na sebe a tvrdo som trénoval. Udržať sa v reprezentácii je pre každého hráča ťažké, nikto nevie čo sa môže stať. Môžete sa zraniť, vypadnúť z formy a keďže je malý futbal zatiaľ stále amatérsky šport, ovplyvniť to môžu aj pracovné povinnosti, pre ktoré sa často nemôžeme zúčastniť na zrazoch a na turnajoch. V neposlednom rade, môže trénerov osloviť lepší hráč, ktorý si zaslúži pozvánku viac ako vy.

Čo domáca ligová scéna. Aké máš ambície v KNL Minilige a v Niké Superlige?

Jednoznačne len tie najvyššie, obe súťaže chcem vyhrať.

Začiatok novej sezóny v Niké Superlige sa vám ale príliš nepodaril. V repríze posledného finále ste podľahli Prešovu 1:4. Ako ten zápas s odstupom hodnotíš?

Začiatok nového ročníka bol náročný. Hralo sa málo, nikto netrénoval, ale podmienky boli pre všetkých rovnaké, takže sa nemôžem vyhovárať. Prešov nás vyučil z efektivity, dá sa povedať že do čoho kopli z toho padol gól. My sme svoje veľké šance žiaľ bohu nepremenili.

Prešovčania vás ale zatiaľ vždy porazili v základnej skupine, v play-off ste im to vždy vrátili. Veríš, že sa bude situácia opakovať?

Asi potrebujeme zakaždým dostať v prvom zápase facku a potom sa rozbehneme (smiech…). Nič sa nedeje, my dúfame, že vyhráme ďalšie skupinové zápasy a zopakujeme úspech z minulého roka.

Na aký zápas v malom futbale spomínaš najradšej?

Asi na ten, keď som dal rozhodujúcu penaltu proti Moldavsku, rád ale spomínam na všetky zápasy, ktoré sme odohrali v Perthe. Tie si budem pamätať navždy.