Slovenská reprezentácia do 23 rokov sa už vrátila z Kyjeva a my sme to okamžite využili na rozhovor s reprezentačným trénerom Petrom Gancznerom, ktorý zhodnotil celý priebeh atraktívneho turnaja u našich východných susedov.
„Šampionát môžeme hodnotiť z rôznych uhlov pohľadu. Šampionát bol v rámci možností domácich (strava, ihriská, ubytovanie) zorganizovaný dobre. Do istej miery bol však limitovaný, nemali sme priestor na taktické tréningy a analýzy pred zápasmi, museli sme sa vynájsť po svojom. V tomto smere sme sa museli prispôsobiť.“ zhodnotil na úvod reprezentačný tréner výberu do 23 rokov Peter Ganczner.
So svojim výberom bol spokojný: „Čo sa týka výberu hráčov, bola tam vysoká kvalita aj napriek problémom, ktoré sme riešili krátko pred šampionátom. S chalanmi som spokojný aj napriek tomu, že sme nedokázali naplniť náš hlavný cieľ. Mali sme ambície postúpiť zo skupiny a byť v prvej štvorke. To sa nám nakoniec bohužiaľ nepodarilo. S tým samozrejme nemôžeme byť spokojní.“
Za najnáročnejšieho súpera a zároveň najväčšie prekvapenie na turnaji považuje mužstvo Egypta. „Z troch zápasov bol najnáročnejší ten s Egyptom. Africké mužstvo prekvapilo všetkých účastníkov. Mali sme o ňom najmenej informácií. Nikto s ním popravde príliš nepočítal. Kapitánom bol hráč, ktorý hviezdi vo futsale. Sledovať ho bolo potešením pre každého hráča i fanúšika. V prvom polčase sme mu dali priestor a na to sme doplatili. Potom sme museli ísť do obrovského rizika, aby sme zápas vyrovnali. Nakoniec sa nám to aj so šťastím podarilo. V každom prípade bol pre nás práve tento zápas najnáročnejší.“
Druhý súboj v skupine sme naopak podľa trénera zvládli najlepšie zo všetkých: „Zápas s Moldavskom sme mali pod kontrolou, aj keď išlo o najkvalitnejšieho súpera v skupine. Boli sme na nich perfektne takticky pripravení a až na pár šancí sme im prakticky nič nedovolili. Tam bola remíza zaslúžená.“
Trénera najviac mrzí zlyhanie v koncovke s Ukrajinou: „Snaha a spôsob, akým sme chceli od brankára až po útočníkov dosiahnuť víťazstvo viedla k tomu, že sme si vypracovávali jednu šancu za druhou. Vysoký pressing fungoval a my sme mali príležitosť streliť nie jeden gól, ale oveľa viac. V tomto stretnutí sa naplno prejavila naša najväčšia slabina, ktorou je koncovka.“
Tento problém si tréner všimol už v prípravných zápasoch, ktoré chlapci odohrali tesne pred odletom do Kyjeva. „V koncovke sme sa trápili už v prípravných zápasoch s Maďarmi. Už tam sa ukazovalo, čo je našim najväčším problémom. Mám pocit, že sa hráči až príliš spoliehali jeden na druhého v tom zmysle, že veď vieme hrať a strieľať góly a keď neskórujem ja, podarí sa to niekomu zo spoluhráčov. Práve preto sme boli pred bránou súpera polovičný. Slabším súperom strieľame góly poľahky, ale pokiaľ hráme proti vyrovnanému súperovi a dostaneme sa pod tlak, máme problém. Potom hráči strácajú prehľad a zlyhávajú aj v tých najväčších šanciach. Síce sme na turnaji neprehrali, ale nedokázali sme ani zvíťaziť a kto nedáva góly, tak nemôže naplniť svoje sny.“
Reprezentačný tréner si však všimol aj viacero pozitív: „Treba si uvedomiť, že niektorí hráči v malom futbale iba debutovali. Nemali toľko skúseností, napriek tomu si viedli dobre a budú sa zlepšovať.“
„Mali by sme sa na pôsobenie na tomto turnaji pozrieť aj z hľadiska prínosu. Na vlastnej koži sme pocítili, aké detaily v malom futbale rozhodujú zápasy. Okrem toho sme zistili, na akej úrovni sú svetové tímy,“ zdôraznil Peter Ganczner a pokračoval: „Osobne som si všímal, aké metódy a prostriedky iné tímy vo svojej hre využívajú. Zaujala ma taktika jednotlivých výberov. Zafixoval som si najmä riešenia bránenia presilovky, ktoré budem chcieť využiť aj pri Áčku. Beriem to ako obohatenie a nadobúdanie skúseností, ktoré nám v budúcnosti veľmi pomôžu.“
Zároveň si myslí, že podobne môžu ostatné reprezentácie vnímať aj nás: „Bolo príjemné cítiť, že sme tam v rámci svetovej federácie ako jeden silný aktívny člen. Je to vďaka Petrovi Králikovi, jeho tímu a všetkej tej práci v pozadí. Aj preto si myslím, že sme boli pre turnaj prínosom a vo viacerých smeroch sme mohli ostatné reprezentácie inšpirovať.“
Peter Gancnzer si myslí, že titul je v správnych rukách: „Kolumbijčania vyhrali zaslúžene. Pokiaľ ide o individuálnu kvalitu, prácu s loptou a hru pod tlakom, boli najlepší. Pre mňa patrí hravosť k malému futbalu a Juhoameričania ukázali najviac hravosti. Jednoducho ukázali to, čo chce fanúšik malého futbalu vidieť. Majú neuveriteľne šikovných futbalistov s výbornou technikou a koncovkou. Navyše vynikajúco kombinovali. Pre mňa to bola výstavná kniha malého futbalu.“
Pristavil sa aj pri našich západných susedoch, ktorí nakoniec obsadili druhé miesto: „Česi majú niektoré herné činnosti nesmierne prepracované. Keď si predstavím, že ich 23jka je na takejto úrovni, musím varovať Laca Borbélyho pred Áčkom. Od ich seniorského výberu musíme očakávať podobné veci. Myslím si, že v Košiciach budú veľmi silní, budeme si na nich musieť dávať veľký pozor.“
A v hodnotení pokračoval: „Prekvapenie za mňa jednoznačne Egypt. Najlepším hráčom turnaja bol pre mňa Marin Stan z Moldavska. Bez neho by bolo Moldavsko polovičné.“
Na záver vyjadril spokojnosť s tým, že sa mohol takéhoto podujatia v úlohe trénera zúčastniť a je rád s akou partiou sa mu to podarilo: „Je obrovským plusom, že sme na chvíľu prepojili celú krajinu. V tíme sa úplne vymazala regionálna príslušnosť. Medzi hráčmi nastala takmer okamžite taká chémia a vytvorili sa tak silné väzby, s akými sme vôbec nepočítali. Bolo to vidieť aj po našom vypadnutí, keď sa chlapci v play-off postarali o vynikajúcu atmosféru. Vznikla tu naozaj fantastická partia a ja som rád, že som mohol byť súčasťou toho všetkého.“
