Slovenská reprezentácia v malom futbale sa zúčastnila atraktívneho turnaja EMF Nations Game v Budapešti. V sobotu absolvovala pod vedením Ladislava Borbélyho dva zápasy.

O otváracie stretnutie na medzinárodnom turnaji sa postarali práve naši reprezentanti. V úvodnom zápase čelili domácemu výberu.

Prvé dejstvo bolo z oboch strán veľmi opatrné. Obe mužstvá vychádzali zo zabezpečenej obrany. Úvodná 20-minútovka chudobná na vyložené šance a preto skončila bez gólov.

V druhej nastúpil do brány Ľuboš Rusnák, ktorý vystriedal Stanislava Pellu a okamžite predviedol dva dôležité zákroky. Po zmene strán začali naši aktívnejšie už od úvodných minút. Prinieslo to okamžitý úspech. Skóre sme otvorili z rýchleho brejku. Vynikajúcu prácu debutanta v najcennejšom drese Adama Bombicza zužitkoval Matúš Paukner.

Maďari sa snažili čo najrýchlejšie vyrovnať a postupne nás dostali pod tlak. Zverenci Ladislava Borbélyho zodpovedne bránili a súpera k čistej šanci nepustili. Naopak niekoľkokrát sme sa dostali do nebezpečného brejku. Ani jeden sme však nedokázali premeniť v radostný moment.

Štyri minúty pred koncom sme predviedli peknú kombináciu, na ktorej konci bol kapitán Ivan Buchel. Brankára však prekonať nedokázal a skóre sa nemenilo. Maďari záverečný tlak zužitkovať nedokázali a tak sme prvý súboj na turnaji vyhrali najtesnejším gólovým rozdielom 1:0.

„Videli sme jeden kvalitný medzinárodný zápas. Prezentovali sme sa veľmi organizovanou a zodpovednou hrou. Maďarom sme nedovolili hrať ich hru a myslím si, že sme zaslúžene vyhrali,“ zhodnotil tesne po zápase reprezentačný tréner Ladislav Borbély a pokračoval. „Ešte nie sme tam, kde by sme chceli byť, ale sme na dobrej ceste.“

V druhom stretnutí sme nastúpili v atraktívnom derby proti Česku. Úvod bol z našej strany veľmi opatrný, potrestaní sme boli už v tretej minúte zápasu.

V piatej minúte zápasu sme dostali dobrú príležitosť na vyrovnanie. Z priameho kopu si otvoril strelecký účet v reprezentácii Adam Bombicz. Tvrdou prízemnou ranou prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste.

O pár sekúnd sa nám podarilo skóre zápasu otočiť. Po chybe českej obrany skóroval Martin Blaho, ktorý sa pohral aj s brankárom a zasunul loptu do odkrytej brány.

Česi v druhom polčase prevzali opraty zápasu a snažili sa o vyrovnanie. Dlho sa im to nedarilo. Tlak napokon zužitkovali až v poslednej päťminútovke. Na 2:2 najprv upravil Jan Rosulek.

Našim západným susedom sa napokon podarilo výsledok otočiť. Po vynikajúcej individuálnej práci dokonal obrat Zdenek Fládr.

Našim ostali na vyrovnanie menej ako dve minúty a vyrovnať sa im už nepodarilo. „Druhý polčas sme sa sami dostali do mentálnej nevýhody. Hráči sa venovali verdiktom rozhodcu a to je neprípustné, pretože sa pripravili o koncentráciu. Výsledok bol taký, že sme inkasovali v rozmedzí pár minút dva góly. Zápas bol remízový, ale pokojne sme ho mohli aj vyhrať. Kvalitný výkon sme si zbabrali poslednými piatimi minútami. Treba si z toho zobrať ponaučenie.“

Po úvodných zápasoch majú všetky mužstvá na konte 3 body za jedno víťazstvo a jednu prehru. O finalistoch sa bude rozhodovať zajtra.

Počas nasledujúceho víkendu sa naša reprezentácia v malom futbale zúčastní atraktívneho turnaja v susednom Maďarsku s názvom EMF Nation Games.

Turnaja v Budapešti sa zúčastnia štyri národné výbery. Okrem domáceho a nášho, zavítajú do hlavného mesta Maďarska aj reprezentačné družstvá z Čiech a Izraela.

Mužstvá odohrajú v skupine zápasy systémom každý s každým. Dva najúspešnejšie tímy si zmerajú sily ešte raz vo finále, tretí najlepší celok sa pobije so štvrtým o bronz.

Poskladať tím na tento prestížny turnaj nebolo kvôli viacerým komplikáciám jednoduché. Nakoniec sa to ale podarilo a tréner slovenskej reprezentácie Ladislav Borbély je s výberom spokojný: „Myslím si, že nakoniec odcestujeme do Budapešti v kvalitnom zložení. Máme jasnú predstavu zhruba o dvadsiatich hráčoch, ktorých dlhodobo sledujeme. Samozrejme sledujeme aj mnohých iných na vrcholných podujatiach malého futbalu. Najmä v zápasoch Niké Superligy a na Majstrovstvách Slovenska.“

Ešte predtým, ako začal hlavný tréner hovoriť o nadchádzajúcom turnaji, priblížil proces doterajšej prípravy. „Doteraz sme boli nastavení v takom špecifickom procese prípravy. Reprezentáciu sme rozdelili na východnú skupinu a západnú. Východ vedie skúsená trojica Ondrej Kačmár, Rudo Beliš a Juraj Kuhajdík. Západ mám na starosti ja s Petrom Gancznerom.“

Hlavný tréner je nakoniec rád, že sa turnaj kvôli pandemickej situácii presunul na rok 2022. „Majstrovstvá Európy bez divákov nemajú zmysel. Okrem toho sme samozrejme získali viac času na kvalitnú prípravu, vďaka ktorej dúfam dosiahneme požadovaný výsledok.“

Zároveň uviedol, že v tomto kalendárnom roku ide o posledný reprezentačný zraz: „Chalani budú pokračovať s prípravou vo svojich kluboch a my sa opäť zídeme na prelome marca/apríla a budeme pokračovať v nastolenom trende. Máme jasne zadefinovaný obsah prípravy. Chceme hru algoritmizovať, zdynamizovať a pridať nové koncepty niektorých herných situácii a štandardiek.“

V Budapešti dostane šancu aj niekoľko nováčikov. Reprezentačný dres si premiérovo navlečie kanonier z Trnavy Adam Bombicz. Okrem neho napríklad aj Ľuboš Rusnák, či Marco Kollár. „Voľno som dal Kapráľovi, ktorý doliečuje koleno. Jeho kvality poznáme. Namiesto neho si vyskúšame Ľuboša Rusnáka. Zvedaví sme aj na útočníka Adama Bombicza a samozrejme aj na ďalších nováčikov.“

Posledný reprezentačný zraz skomplikoval program veľkého futbalu. Z tohto dôvodu uvidíme v sobotu a nedeľu dva rozdielne tímy. „Nominovali sme zhruba 20 hráčov. Chlapci z východu budú musieť po sobotňajších zápasoch odcestovať kvôli zápasom veľkého futbalu. Aj napriek tomu by som chcel poďakovať klubom a trénerom, ktorí chalanom umožnili odcestovať aspoň na jeden deň. Niektoré kluby a tréneri to akceptovať nedokážu čo ma mrzí, pretože naše športy sú príbuzné a hráči môžu z tréningov a zápasov len a len profitovať. Aj preto v sobotu uprednostníme jednu skupinu a v nedeľu druhú. Niektorí hráči sa samozrejme objavia na trávniku v oboch hracích dňoch.“

Trénera teší, že sa s prípravou v tomto roku rozlúčime takýmto kvalitným medzinárodným turnajom: „Chceli sme sa rozlúčiť s prípravou kvalitne obsadeným turnajom a to sa nakoniec podarilo. Na zápasy s Maďarmi a Čechmi sa vždy teším, predsa len sú to naši rivali. Sme s nimi v permanentnom kontakte, takéto derby majú vždy extra nádych. Izrael samozrejme až tak nepoznáme, bude to zaujímavé,“ povedal na záver reprezentačný tréner „Áčka“ Ladislav Borbély.

Záverečná nominácia Ladislava Borbélyho na EMF Nation Games:
Brankári: Martin Kopčan (365 TEAM Piešťany), Stanislav Pella (ASGuard-Bodva Sport Club Košice) , Ľuboš Rusnák (Túlavé Citróny Nitra)
Hráči: Juraj Kuhajdík (Vokup klim Prešov), Adrián Hricov (TO-DAY Hydrokres Prešov), Rudolf Beliš (Jedáleň Mirka Prešov), Tomáš Mikluš (TO-DAY Hydrokres Prešov), Kevin Peter Čekan (WILLPAN STARS Prešov), Adam Bombicz (Black & White Trnava), Martin Blaho (Black & White Trnava), Matúš Paukner (Pivkári Nitra), Martin Dudáš (Pivkári Nitra), Ivan Buchel (FC BPN Bratislava), Dušan Dzíbela (Atletico Trnava F.C.), Marco Kollár (Golden Boys), Jaroslav Repa (FC Letka Trenčín), Martin Ďuráči (FC Letka Trenčín), Peter Brestovanský (Atletico Trnava F.C.).

Program zápasov
Sobota
14:00 Maďarsko – Slovensko
15:00 Česko – Izrael
17:00 Maďarsko – Izrael
18:00 Česko – Slovensko
Nedeľa
9:00 Izrael – Slovensko
10:00 Maďarsko – Česko
12:00 Zápas o tretie miesto
13:00 Finále

Všetky zápasy slovenskej reprezentácie môžete sledovať prostredníctvom live streamu na našom facebookovom profile.

Po krátkej odmkle sa na scénu vracia podcast o malom futbale, v ktorom sa budeme postupne rozprávať a stretávať so zaujímavými ľuďmi z prostredia malého futbalu.

V tretej časti nášho SZMF podcastu sme vyspovedali generálneho sekretára Slovenského zväzu malého futbalu Matúša Kocúna. Predmetom diskusie bola Niké Superliga, ktorá už o dva dni začne písať svoje štvrté pokračovanie. V podcaste sme si zhrnuli predchádzajúce tri ročníky, priblížili sme si tiež novinky, ktoré nám prinesie nový ročník a poodkryli sme aj plány do budúcnosti.

Pred týždňom bol na programe čoraz populárnejší Euro Business Cup. Turnaja v Turecku sa zúčastnilo aj mužstvo zo Slovenska. Našu krajinu reprezentovali chlapci z Partners Group SK.

A nerobili to vôbec zle, na turnaji sa prebojovali až do vyraďovacej fázy. Ale pekne po poriadku…V skupine C čelil Partners Group SK mužstvám z Moldavska, Rumunska a domáceho Turecka.

Organizácia bola podľa slov manažéra Partners Group SK Petra Mariniča na mimoriadne vysokej úrovni: „Organizácia bola už od príchodu neuveriteľná. Od registrácie, cez fotenie hráčov, ubytovanie a stravu, jednoducho celá organizácia turnaja od úvodného až po záverečný ceremoniál bola fantastická. My sme si sem-tam pripadali, ako keby hráme na Majstrovstvách sveta a nie na Euro Business Cupe.“

Ako prví sa slovenským hráčom postavili do cesty futbalisti rumunského Dedeman Oradea. Hráči Partners Group SK sa napriek opatrnému úvodu pomerne rýchlo ujali vedenia, už v tretej minúte otvoril skóre Ján Vislocký. Potom sa zatiahli a vyčkávali na ťah súpera. Nebol to úplne najrozumnejší ťah, pretože Rumuni si postupne verili na lopte viac a viac.

Dvomi gólmi dokázali skóre otočiť vo svoj prospech a na rade boli naši chlapci. Zásluhou Gulyáša a Tesárika sa im podarilo s mierne lepším súperom dvakrát stretnutie vyrovnať. Sympatický výkon našich ale napokon na body nestačil. Vynikajúceho Krnáča v bráne z poslednej akcie prekonal Gheorghe, ktorý sa stal hrdinom úvodného stretnutia. Dedeman Oradea – Partners Group SK 4:3.

„Prehra v prvom zápase s Dedemanom nás veľmi mrzí. Prehrali sme o gól s tímom, ktorý sa nakoniec umiestnil na treťom mieste. Rozhodujúci gól sme inkasovali v nadstavenom čase. Doplatili sme na nováčikovskú daň,“ vrátil sa k prvému zápasu manažér Partners Group SK.

V ďalšom priebehu bol už každý zápas ako finále. O postupe zo skupiny rozhodoval doslova každý gól. Obrovský krok k vytúženému cieľu, ktorým bol postup, urobili hráči Partners v druhom zápase.

V ňom si pomerali sily s domácim Quick Margas. Skóre opäť otvoril Vislocký, tento raz to ale malo lepší koniec. V zápase sa presadil ešte raz, podobne ako Gulyáš a Purdek. Partners si napokon poradili s tureckým súperom v pomere 6:4.

V poslednom zápase skupiny išlo o všetko. Partners Group vyzvali Moldavčania z tímu MAIB, ktorým stačil na postup z prvého miesta bod. Na remízu však hráči moldavského celku nehrali. Ukázali nesmiernu kvalitu a vyzretosť. Slovenskému tímu strelili dva góly, zatiaľ čo výborne organizovaná obrana neinkasovala ani raz.

Postupová matematika bola jasná. Chalani vedeli, že ak v zápase s MAIB neprehrajú viac ako o štyri góly, tak postúpia ďalej. „Prispôsobili sme tomu celú taktiku. Prvýkrát sme si vyskúšali systém napádania súpera od polovice, ktorý sme chceli hrať vo vyraďovacej fáze turnaja.“

Toto by som vymenil, my sme presne vedeli, že ak v zápase s MAIB neprehráme o viac ako štyri góly, tak postupeme do vyraďovačky. A tomu sme prispôsobili celú taktiku. Taktiež sme si prvý krát výskúšali system napádania súpera od polovice ktorý sme chceli hrať vo vyraďovacej fáze turnaja.

Postup do play-off im ale predsa len neušiel, pretože v tabuľke tretích tímov skupiny obsadili prvé miesto a predsa len postúpili ďalej. Mohli však očakávať veľmi kvalitného súpera.

Nakoniec ním bol rumunský celok Gemina Cluj, ktorý v skupine A nestratil ani bod a okamžite patril medzi favoritov turnaja. Kvalitu preukázal už v úvodnom dejstve, skóre sa však aj so šťastím nemenilo až do 28. minúty.

Potom sa ale v rozmedzí štyroch minút dvakrát presadil Cioban Andrei a bolo prakticky rozhodnuté. Naši sa dostávali do útoku iba sporadicky, väčšinu ofenzívnych akcií ukončovali strelami z väčšej diaľky. Rumunskému celku nakoniec podľahli rozdielom triedy 0:3 a s turnajom sa museli rozlúčiť.

„Prehra v play-off nás mrzí asi najviac. Verím tomu, že pri troche šťastia sme mohli uhrať remízu a ísť na pokutové kopy. Tam už by to bola lotéria. Bol to náš najlepší výkon na turnaji, bohužiaľ dopadlo to tak, ako to dopadlo,“ zhodnotil posledné vystúpenie Partners Group SK manažér tímu.

V podobnom duchu sa vyjadril aj jeho kolega Martin Krnáč: „Mňa mrzí každá prehra rovnako. Paradoxne taká najhoršia emócia bola po našom víťaznom zápase, v ktorom sme nehrali tak, ako sme chceli. Prvý zápas sme prehrali smolne v záverečných sekundách, ale samozrejme v pamäti ostane najviac posledná prehra, ktorá rozhodla, že končíme. Myslím si, že sme vtedy všetci cítili, že sme mohli ísť ešte o kúsok ďalej.“

Napriek tomu sa chlapci rozhodne nemajú za čo hanbiť, práve naopak. S nesmierne kvalitnými súpermi odohrali štyri vyrovnané stretnutia, z ktorých si určite odniesli veľmi veľa cenných skúseností, ktoré budú chcieť zužitkovať v domácej súťaži.

„Teraz sa už pozeráme dopredu. Pokračuje Business League, kde nás čakajú tí najzaujímavejší súperi. Radi by sme zužitkovali skúsenosti, ktoré sme v Turecku nadobudli a konečne vyhrali domácu súťaž,“ prezradil najbližšie plány ochranca svätyne Partners Group SK a pokračoval: „Našim hlavným cieľom je vyhrať našu súťaž a vrátiť sa na Euro Business Cup, pretože to bolo jedno fantastické podujatie. Chceme opäť reprezentovať Slovensko a našu firmu na medzinárodnom poli.“

„Vzhľadom ku kádru, ktorým sme disponovali si myslím, že sme dosiahli maximum. My sme vôbec nevedeli, do čoho ideme. Nastúpili sme proti mužstvu, ktoré hralo Ligu majstrov, bol tam tím z Anglicka, ktorý mal v kádri štyroch reprezentantov malého futbalu. Hrali sme proti Moldavcom, ktorí sa stali majstrami svojej krajiny. Za Volnu (víťaza turnaja) hral reprezentant Ruska vo futsale. Prvý polčas sme hrali s mužstvom, ktoré hralo Ligu majstrov 0:0, dokonca sme mohli aj viesť. Keď sa na to pozrieme z tohto pohľadu, tak si myslím, že v porovnaní s tímami, čo tam boli, sme dosiahli vynikajúci úspech. Nevypustili sme ani jeden zápas, dali sme do toho všetko. Myslím si, že sme herne ani výsledkovo nesklamali,“ zhodnotil s odstupom času pôsobenie Partners Group SK manažér tímu Peter Marinič a pokračoval.

„Naživo sme videli, ako sa hrá malý futbal. Veľa sme sa naučili, aj keď sme mali predtým veľa napozeraných zápasov. Osobne ma najviac zaujala Balma FC. Bol to veľmi kvalitný anglický tím, boli sympatickí a hrali vynikajúci malý futbal. Moldavčania a Ukrajinci ma zase nadchli tým, ako neuveriteľne boli zorganizovaní. Vedeli o sebe všetko, vždy boli o krok vpredu.“

Chlapcom sa v Turecku nesmierne páčilo a niečo podobné chcú prežiť opäť: „Bol to neuveriteľný zážitok. Som presvedčený o tom, že sa do Turecka vrátime. Chceme sa tam vrátiť ako víťazi domácej súťaže. Pokiaľ aplikujeme skúsenosti, ktoré sme nadobudli, tak verím, že budeme úspešní.“ S manažérom tímu súhlasil aj brankár Martin Krnáč: „Bolo to vynikajúce podujatie na top úrovni. Pre všetkých z nás to bol zážitok na celý život, na ktorý nikdy nezabudneme. Profesionálne zorganizované podujatie po každej stránke. Ozajstná vďaka patrí všetkým, ktorí nám tento zážitok umožnili.“

Účasť na turnaji mala podľa manažéra Petra Mariniča oveľa hlbší rozmer: „S niektorými kolegami sme sa nepoznali. V Turecku vznikli nové priateľstvá, ktoré nám pomôžu aj v práci. Pre nás to malo oveľa vyššiu pridanú hodnotu, ako len futbal. Týmto by som chcel poďakovať našej firme, ktorá nám to celé umožnila. Bez nej by sme si tam nikdy nezahrali.“

Peter Marinič by bol rád, ak by sa do projektu Business League na Slovensku zapojilo viacero tímov a aby na sebe jednotlivé mužstvá pracovali a spoločne zdvihli úroveň celej súťaže: „Môže sa im podariť to, čo nám. Hrať na takomto podujatí má množstvo pozitív. Dostanete obrovský priestor na zviditeľnenie seba a svojej firmy vo svete. Taká príležitosť neprichádza každý deň.“

Na zápasy do Banskej Bystrice dochádzajú z Liptova. V názve tímu majú meno krčmy, v ktorej sa stretávajú. Fandí im rodná obec a fanúšikovia s nimi niekedy cestujú aj do mesta pod Urpínom. Prinášame vám rozhovor s Jurajom Sojákom, ktorý nám prezradil viac o svojom mužstve – Hančurka Team.

Do súťaží malého futbalu v Banskej Bystrici sa chalani z Liptovskej Lužnej prihlásili v roku 2017, keď sa súťaže hrali ešte pod hlavičkou MÚMF. Odvtedy vyhrali každú ligu, ktorú hrali. Postupne ovládli V. A ligu, IV. ligu a následne aj III. Ligu. Po tom, čo organizáciu súťaží prevzal Banskobystrický zväz malého futbalu, sa Hančurka Teamu podarilo neoficiálne vyhrať aj II. ligu v sezóne 2020/2021, ktorá však bola poznačená koronakrízou a oficiálni víťazi líg vyhlásení neboli, keďže sa ročník dohrával len prostredníctvom tréningových zápasov.

Rozhovor s Jurajom Sojákom, hráčom Hančurka Teamu, sa niesol v priateľskom a najmä humornom duchu, keď niektoré odpovede Juraja často doprevádzal aj smiech. Viac o mužstve, ktoré vyhralo napríklad aj posledný Kamarát Cup, sa dozviete v prvom zo série rozhovorov, v ktorých vám postupne priblížime mužstvá hrajúce malý futbal v Banskej Bystrici.

Kedy a prečo ste sa rozhodli založiť Hančurka Team?

Všetko to začalo približne pred siedmimi rokmi. U nás v Liptovskej Lužnej sa každý rok koná turnaj na umelej tráve. Tak sme sa zopár chalanov rozhodli, že ideme vytvoriť mužstvo.

Prečo práve názov Hančurka Team?

Názov je odvodený od názvu krčmy, do ktorej chodievame.

Predstav nám bližšie svoj tím.

Máme približne 15 hráčov. Deväťdesiat percent mužstva je od nás z dediny. Dvaja sú tzv. „legionári“ z Ružomberka. Máme v mužstve všetky vekové kategórie, od 20 až po 48 rokov.

Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do súťaží malého futbalu v Banskej Bystrici?

V zimnom období sme chodievali hrávať soboty pravidelne ku nám do haly. Zvykli sme si na to, aj partia sa super vytvorila. Chceli sme teda skúsiť niečo súťažné. Nakoľko u nás v okolí Ružomberka a Liptovského Mikuláša nebola v podstate žiadna taká súťaž, tak jeden kamarát na internete našiel, že najbližšie by to bolo v Banskej Bystrici.

Niekedy sa nezmestia do áut, inokedy vypravia aj fanúšikov

Ako dochádzate na zápasy a ako tieto výjazdy prebiehajú?

Dochádzame na autách, väčšinou na dvoch. Niekedy sa podarilo vypraviť aj viacerých, aj s fanúšikmi. Hlavne na tie dôležité a záverečné zápasy na konci jesene alebo sezóny, kde bola aj kapustnica, s nami vycestovali aj fanúšikovia. Alebo keď nás ide na zápas len osem a máme miesto, tak dvaja fanúšikovia sa prídu pozrieť. Niekedy však máme aj opačný problém, že musíme nejakých hráčov nechať doma, pretože sa nezmestia do áut. Výjazdy prebiehajú tak, že hodinu a pol pred zápasom vyrážame do Banskej Bystrice. Zostavu vieme už vo štvrtok.

Chcel by som od nás vyzdvihnúť Pavla Kajdu, pretože chodí na všetky zápasy ako šofér, aby si ostatní mohli dať nejaké to pivko. Bez neho by to išlo s problémami. Nikomu sa nechce šoférovať, najmä keď hráme v piatok večer alebo v sobotu poobede, ale on je vždy ochotný vo všetkom. Máme dokonca aj jedného hráča, ktorý dochádza až z Hybe.

Máte aj nejakú zaujímavú historku z ciest na zápasy do Banskej Bystrice, alebo samotných zápasov?

Samozrejme, historky máme. Najmä tie cesty domov zo zápasov nám niekedy trvajú tri – štyri hodinky. Všelikde sa cestou zastavíme a tak. Všetko je to o tej partii. Keď idú s nami aj fanúšikovia, tak ich je počuť najmä v druhom polčase, keď už majú za sebou dáke to pivko. Keď sa už viac osmelia, tak nás ženú dopredu aj pokrikmi.

Tak to by ste sa na nejaký dôležitý zápas, napríklad v prvej lige, nazbierali spolu s fanúšikmi aj za autobus, nie?

Mali sme také plány ešte v V. lige. Boli zápasy, kedy sa nazbieralo viac áut a fanúšikov. Neviem, či by sme naplnili autobus, ale bolo by to zaujímavé.

Máte aj hráčov, ktorí sú menej zodpovední a po piatkovej noci zaspia a nedostavia sa na zápas?

Vieš čo, ani nie… Akí sú, takí sú, ale do auta ich naložíme a idú.

V autách im hrá Verona, v Bystrici sú spokojní

Máte medzi sebou hráčov, ktorí hrávali alebo hrávajú aj veľký futbal?

Polovica až trištvrte mužstva hráva aj veľký futbal u nás za Liptovskú Lužnú v 6. lige. Dvaja chalani, ktorí dochádzajú z Ružomberka, hrávajú za Černovú.

Hrávate malý futbal aj mimo súťažných zápasov?

Hlavne keď sa nehrá súťaž, tak v lete a v zime chodievame každú sobotu večer do haly.

Aké najväčšie úspechy sa vám doposiaľ podarilo dosiahnuť?

Tak každý rok, odkedy sme sa prihlásili, sa nám podarilo vyhrať súťaž, v ktorej sme hrali. V Bystrici sme vyhrali napríklad posledný Kamarát Cup.

Aké sú vaše ambície do nasledujúcej, ale aj do budúcich sezón?

Ak ostaneme v 2. lige, tak ciele sú tie najvyššie. Ak budeme hrať 1. ligu, tak sami nevieme, do čoho pôjdeme. Tam sú už tie mužstvá kvalitné, čo sme si vyskúšali na turnajoch, na ktorých sme sa stretli. Tá kvalita 1. ligy je už o niečom inom.

Máte v tíme nejaké zaujímavé rituály, alebo špeciálne nepísané či písané pravidlá?

Keď hráme v sobotu, tak niektorí si musia po piatku „napraviť“. V autách počúvame iba Veronu (smiech). Na to sme si v posledných rokoch zvykli a tak sa nalaďujeme na zápasy.

Ktorý zápas vášho tímu je historicky najpamätnejší a nikdy naň nezabudnete?

Podľa mňa, asi ten úplne prvý. Nevedeli sme, čo nás v V. lige čaká. Hrali sme proti RWA a vyhrali sme vtedy 12:0. Na tento zápas spomíname tak najviac viacerí. Pamätáme si ho najmä preto, lebo sme ešte nevedeli do čoho ideme. Aj rozhodcovia nás napomínali za pravidlá, ktoré boli pre nás nové. Boli sme v pomykove či už z pravidla o štyroch sekundách, alebo o malej domov.

Ako hodnotíte organizáciu súťaží malého futbalu v Banskej Bystrici?

My sme boli vždy spokojní. Vedenie súťaží robí čo môže. Nikdy sme nemali výhrady voči rozhodcom alebo organizácii.

Aké zmeny, alebo novinky by ste privítali v súťažiach malého futbalu v Banskej Bystrici?

Možno by sme privítali zmenu v tom, že keď je v súťaži viac mužstiev, tak hrajú proti sebe len jeden vzájomný zápas za sezónu, čo mi príde trochu nespravodlivé. Nám sa najviac osvedčil systém s desiatimi mužstvami v súťaži, kde sa odohrali dva vzájomné zápasy s každým mužstvom. Čiže podľa nás by bolo trochu spravodlivejšie, keby tých súťaží bolo možno viac a v každej by hralo zhruba 10 tímov. Ale toto je jediná taká vec, čo by sme možno upravili. Čo sa týka rozhodcov, aj ľudí a mužstiev z Bystrice, všetci sú ku nám priateľskí, čiže žiadny problém.

Aktuálne prebieha prihlasovanie mužstiev do súťaží. Čo by ste odkázali chalanom, ktorí sa rozhodujú alebo váhajú, či sa prihlásiť do budúcej sezóny?

Odkázali by sme im, nech to skúsia, nič za to nedajú, najmä keď sú z Banskej Bystrice a okolia. My dochádzame 50 kilometrov a tak nás to chytilo, že nás to stále baví a dúfam, že budeme hrať ešte dlhé roky.

Samozrejme, v mužstve musí byť jeden človek, ktorý rieši či už zostavu, alebo financie. Jeden to musí vždy organizovať.

Ako skladáte mužstvo do novej sezóny?

My máme každý rok 15 hráčov a pred každou sezónou sa vždy každý vyjadrí, či bude pokračovať, alebo nie. Keď nám napríklad dvaja povedali, že sa im už nebude dať pokračovať, tak sme automaticky doplnili mužstvo o dvoch nových hráčov. My pochádzame z dosť veľkej dediny. Je tu veľa mladých chalanov, ktorí vedia, že hrávame. Čiže vždy sa nájdu nejakí adepti, ktorí chcú prísť doplniť náš tím. Podľa mňa je široký káder základ.

Naj tímu

Najväčší zabávač: Miroslav „Ľamorik“ Veselovský a Lukáš Kajda. Im býva väčšinou v sobotu „divne“. My ostatní sa na nich tak najviac smejeme.

Najtechnickejší hráč: Maximilián Črep. On je dosť mladý. Hrával v mládežníckych kategóriách v Ružomberku a v Liptovskom Mikuláši. Vidno na ňom, že tréningy robia svoje. Momentálne už ale hráva veľký futbal za nás, za Liptovskú Lužnú.

Najhoršia dochádzka: Roman „Zichy“ Zicher. Ale jeho horšia dochádzka nemá nič spoločné s nezodpovednosťou. Práve naopak. Narodila sa mu dcérka, prerábal dom. On je aj náš ekonóm a administrátor. Tieto povinnosti si splnil na jednotku.

Najlepší kanonier: Jednoznačne Andrej Glemba. On je aj technický, aj rýchly. Hlavne má rozum. Vyhliadli si ho aj na skúšku do tímu Ridop MIBA Banská Bystrica. Andrej vyhral posledné tri roky súťaž strelcov. Keď je pred bránou, vie presne, čo má s loptou spraviť.

Terč vtipov: Martin „Maňo“ Kovalčík. On pochádza z Ružomberka a hráva proti nám aj veľký futbal za konkurenčné mužstvo, čiže si ho vždy tak doberáme, či idú vypadnúť a podobne.

Najväčší nervák: To som ja (Juraj Soják). Ja to vždy tak emotívne prežívam. Najmä keď sa prehráva, vtedy niekedy poviem aj niečo, čo neskôr oľutujem. Je to preto, že nerád prehrávam.

Kto trávi najviac času pred zrkadlom: Miroslav „Melko“ Samolej. On bol vždy vyčesaný, vygélikovaný. Ale pred dvomi mesiacmi o to prišiel, prehral stávku a musel ísť „dohola“. Nikto neveril, že to spraví, ale spravil. Na vlasy si dával vždy pozor. Robili sme si z neho srandu kvôli tomu, že sa bál hlavičkovať.

Legenda tímu: Dávid „Píšťalka“ Chlepko. Prečo, to vieme iba my. On aj sám seba nazýva legendou.